Bohoslužba slova - 1. časť

Minule sme hovorili o vstupných obradoch, o príprave na sv. omšu. V celej tejto časti hovoríme skôr my k Bohu. Pred Ním uznávame svoju hriešnosť, Jeho oslavujeme spevom Kyrie a Sláva Bohu na výsostiach, k Nemu priamo hovoríme vo vstupnej modlitbe. A teraz je čas, aby sme Boha počúvali my, pretože On k nám chce hovoriť.

Preto si sadneme a s vedomím, že nielen chlebom je živý človek, ale každým slovom, ktoré vychádza z Božích úst, pozorne počúvame jeho Slovo. Sadneme si preto, aby sme si uvedomili, že je potrebné sa stíšiť, máme sa sústrediť, máme uvažovať. Sme ako Mária z Betánie, ktorá si sadla k nohám svojho Pána, a tak sa započúvala, že zabudla na všetko ostatné. Všetko ostatné bolo pre ňu vedľajšie v porovnaní s tým, že Pán k nej hovorí. Táto časť sv. omše sa nazýva BOHOSLUŽBA SLOVA alebo tiež STÔL SLOVA. O tom budeme premýšľať v nasledujúcej úvahe.

Najdôležitejšie je hneď na začiatku upozorniť, že pri liturgii slova nepočúvame nejaké rozprávania o minulých udalostiach, ale tu a teraz hovorí živý Boh. Hovorí o nás a hovorí pre nás. K tomu niekoľko poznámok: Stvoriteľ hľadá kontakt s človekom. V raji sa s človekom priateľsky rozprával, urobil ho svojím partnerom. Ale človek bol neverný. Vzdialil sa od Boha, sklamal, Boh však zostal verný a začal rozhovor spásy. Znova sa snaží s človekom hovoriť. Ale človek už stratil schopnosť, aby v srdci začul  tichý Boží hlas. Nie je toho schopný. Ale Boh napriek tomu hovorí k svojmu ľudu. Hovorí za hromu a blesku z horiacej hory. Ľud počúva s bázňou a chvením. A vtedy starší Izraela prišli k Mojžišovi s prosbou: „Pristúp k nemu ty sám, vypočuj všetko, čo Pán, náš Boh povie. Ty nám potom povieš všetko, čo ti povedal Pán, náš Boh. My ťa vypočujeme a urobíme tak. Veď kto z celého tvorstva by mohol počuť hlas živého Boha?"Inšpirovaný autor 5. knihy Mojžišovej hovorí, že sa to Bohu zapáčilo. Boh hovoril k svojmu ľudu skrze Mojžiša. Naďalej si vyberal spolupracovníkov, aby sa skrze ľudí uskutočňovali jeho plány spásy. Tak hovoril k patriarchom, sudcom, prorokom a kňazom. „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov" (Hebr 1,1). „Lebo proroctvo nikdy nevzišlo z ľudskej vôle, ale pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha" (2 Pt 1,21).

Boh nás nenechal v temnote. Jeho Slovo je ako svieca, ktorá svieti na temnom mieste, pokým nesvitne deň a v srdci nám nevyrazí zornica. Boh vždy hovoril prostredníctvom ľudí. A potom prišla plnosť času, plnosť Božieho zjavenia: „V týchto posledných dňoch prehovoril k nám (Boh) v Synovi... On je odblesk Božej slávy a obraz jeho podstaty..." (Hebr 1,2.3). Ale aj Syn Boží, Večné Slovo, hovoril našou prostou ľudskou rečou. Prišiel a vyjadroval sa naším jazykom. Vidíme teda, že Boh k nám stále hovorí skrze obyčajných ľudí alebo cez  Večné Slovo. Aj v liturgii k nám Boh hovorí skrze obyčajných ľudí. Hovorí k nám kňaz, lektor – číta slová prorokov, slová ľudské. Môžeme nadobúdať dojem, že sú to ľudia, kto k nám hovorí. Ale naše uši viery môže jasne počuť slovo Božie. A preto veriaci človek na výzvu „Počuli sme Božie slovo" odpovedá „Bohu vďaka" alebo„Chvála Tebe, Kriste". Vo svojom ľudskom čase sa stretávame s Tým, ktorý je večný. A čas stráca svoj rozmer. To, čo Boh hovoril Izraelitom skrze prorokov, hovorí teraz tebe, v tvojej životnej situácii. To, čo Ježiš hovoril na brehu Genezaretského jazera, keď hovoril k zástupom, znie teraz pre mňa. Ježiš hovorí z lode a jeho slovo znie dodnes v Cirkvi. Znie v slovách evanjelia. Jeho slovo potom nesmeruje do prázdna a netýka sa niečoho všeobecného.

Niekedy sme v pokušení si povedať: „To by mal počuť môj sused, to by mal počuť môj manžel". Ale toto slovo znie vždy priamo a výlučne pre nás. V 2. knihe Samuelovej je poslaný prorok Nátan ku kráľovi Dávidovi, ktorý zhrešil cudzoložstvom a vraždou Uriáša. Nátan príde k Dávidovi a rozpráva mu príbeh o boháčovi, ktorý ukradol ovečku chudákovi. Dávid vzplanie spravodlivým hnevom a tu mu Nátan hovorí: „Ty si ten muž! Prečo si sa dopustil toho, čo je zlé v Pánových očiach?"  Až teraz Dávid uznáva svoj hriech a začína robiť pokánie. A to isté by sme mali počuť my v liturgii. Božie Slovo je pre mňa zapečatené, nečitateľné, pokým nepochopím, že hovorí priamo ku mne: „Ty si ten farizej, ty si ten colník, ty si ten slepec, ty si ten apoštol, ten boháč... Ty si ten, ku ktorému Kristus hovorí!"