« Späť

Na ceste

Na ceste

Pane, som na ceste. Stojím. Neviem, akou cestou sa mám vydať. Kde ma chceš mať? Pýtam sa, aby som nepremeškala tvoje Navštívenie... Čo ak pôjdem nesprávne? A zblúdim?

Nechcem sa vydať po ceste širokej, rovnej a vábnej, ľahkej, ktorá ale nevedie ku tebe.
Chcem ísť cestou úzkou, obtiažnou, možno ma na nej budú pichať tŕne do päty, možno na nej skĺznem, spadnem, lebo bude strmá, a ja nebudem mať dostatok síl, ale verím, Pane, že ty ma podoprieš, zachytíš, a keď padnem od únavy, vysilenia, že ma z toho prachu zeme zodvihneš, a povieš: Poď, milovaná, vstávaj, ja som s tebou.

Mám svoje túžby a sny.
Vložil si mi ich do srdca ty, Pane?
Iste, veď ináč by som necítila v srdci tú krásnu odozvu, len čo si na ne spomeniem...

Stojím.

Už - už som sa chcela vydať po jednej ceste, ktorá vyzerala ako stvorená pre mňa. Neukazovala sa vôbec ľahká a jednoduchá, práve naopak... Mnoho ľudí ma od nej odrádzalo, ba vôbec nechápali, kam sa to len snažím vybrať... Chcela som jej odovzdať, zasvätiť celý svoj život. Bez nároku na oddych, deň i noc...

Ale mnoho dobrých priateľov ma na nej i podporovalo a tešilo sa so mnou.

Už - už, som na ňu pokladala svoju nohu a tešila sa ako malé dieťa.
Ale ty si ma zrazu stopol, Pane...
... Vraj, ešte neprišiel ten správny čas, vydať sa touto cestou...
Možno o pol roka...

Ako to mám chápať, Pane? Ako skúšku?
Či vydržím v tomto mojom zámere?
Alebo sa mám na túto cestu životom viac posilniť? Chápem: posilniť tebou, živým Chlebom z neba.
Lebo už teraz viem, že tá cesta bude namáhavá, ťažká, so sebazaprením... Ale mimoriadne krásna... Veď ináč by si ma na ňu nepozýval...
Ba ty sám si išiel po nej už dávno predo mnou, vyzametal si mi ju, aby som nespadla na kamienku, nepotkla sa o veľkú skalu, odstránil si mi z nej tŕne, bodľačie, aby sa mi po nej kráčalo ľahko...
Ty sám, Pane, si zárukou toho, že ma na jej konci očakávaš...
 

Chcem ti teda, Pane môj, povedať: Tu som!
Slabá, bezmocná, ale tvoja.
Chcem ti povedať, že čakám. Čakám na tvoj milujúci Hlas, ktorý mi povie: Poď za mnou, už môžeš, už smieš. Lebo si pripravená.
Pane, som tvoja.
 
Čakám v modlitbe na kolenách na tvoje pozvanie.
A veľmi sa naň už teraz teším.
Viem, že ma urobíš radostnou.
Lebo iba s tebou je život krásny.
 
Tak čakám, Pane môj!
Daj, aby ten čas čakania nebol strávený zbytočne.
Ale plodne.
Plodne s tebou, môj Milovaný.
 
obrázok: google

Celý profil
Ž95,1 Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu.

Eva patrí aj do:

Priatelia

Štefan Hrbček
Martin Lojek
Miroslav Priecel
Ján Pankovčin
Anna Lojeková
Robert Krett
Martin Majda
Marcela Bagínová
júna 19
Daniel Ruščák komentoval príspevok od autora Eva Vráblová, blog Bohu vďaka!....
12:22
októbra 21
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Rodičia, viete, čo si vaše deti kupujú na desiatu?.
15:19
mája 4
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Deti - ako plod manželskej lásky.
11:53
apríla 16
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Súcitíme.
12:27
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Súcitíme.
12:19
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Súcitíme.
12:13
apríla 12
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:43
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:39
apríla 10
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Milujem, milujem svoj život.
17:22
apríla 8
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších....
16:42
Odoberať aktivity Eva Vráblová. (Otvorí sa v novom okne)