« Späť

Milujem, milujem svoj život

Milujem, milujem svoj život

Je taký nádherný, popretkávaný radosťou, ale i bolesťou, a bojím sa celkom napísať, že taký farebný, aby to nevyznelo príliš dramaticky, lebo, ako dobre vieme, istá skupina ľudí si privlastnila dúhu, a odvtedy sa mi zdá, že musí byť iba šedivý :)

Ale nie je to tak.
Aj ja som raz zdravá, inokedy chorá viac, či menej, aj ja podstupujem v živote operácie, aj ja mávam dni, kedy sa mi zdá, že stojím pod krížom nášho Spasiteľa Ježiša Krista a veľmi ho prosím o silu do najbližších dní.
Ale sú aj dni, ako tento (hoci sa opäť liečim po malej operácii), ktoré nie sú ničím zaujímavé, ale som šťastná, že žijem. Že som tu a práve teraz.
Že sa mám o koho v živote oprieť, že je to moja rodina, ktorá dáva zmysel môjmu životu.
Dnes mladí ľudia odkladajú založenie rodín do dosť neskorých rokov, čo je podľa mňa dosť kritické. Oproti nim vyznieva skutočnosť, že ja som už v ich veku mala tri deti, ako veľmi nezodpovedné, ale nie je to tak, nie je to tak...
Hoci som bola naozaj veľmi mladučká, stál pri mojom boku muž, o ktorého som cítila, že sa môžem naozaj oprieť. Manželstvo prišlo automaticky, nad ničím sme nerozmýšľali, chceli sme iba byť spolu...
Ani by mi len na um nezišlo, žiť spolu iba na skúšku, ako žijú dnes mnohí mladí.
Deti prichádzali postupne, a okrášľovali náš život svojou prítomnosťou...
Dnes mám krásnych päťdesiat, a som babkou. Užívam si toto výsostné postavenie, ako veľký dar. O to viac, že nežijú s nami, tak si na ich úžasnú spoločnosť, spoločnosť mojich vnúčatiek, musím počkať.
Milujem rána, keď ich rodičia ešte spia, a oni, ranostajkovia, prídu do našej spálne, a capkajú ma po lícach, vraj: "Baba, babinka, vstávaj, my sme hladní!"... Robím sa, že ešte spím, tak mi to chcú povedať ešte dôraznejšie, povyliezajú na posteľ, a snažia sa ma prebrať váhou svojich malých telíčok :) Otvárajú mi svojimi malými prštekmi oči, čo sa už naozaj nedá nijako zahrať, že ešte spím :) Povedia: "Nespíš, vidím, ako sa na mňa pozeráš!" , - čo na tom, že je ešte len pol šiestej ráno? :)
S manželom si ich vystískame, vybozkávame a šup!, hurá, z postele von!
Ach, ale čo to?
Nevstávam tak rezko, ako za mlada. Tu ma bolí, tu ma pichá, ledva sa zošuchnem z postele na rovné nohy, a už ma ťahá pár maličkých rúk von z izby, lebo veď hlad je hlad :)
Užívam si tieto chvíle radosti, detskej nevinnosti, prítulnosti a zábavy, a naberám ich plnými dúškami do svojich pľúc, aby, keď zasa odídu, som od žiaľu zasa neplakala...
Tá bezstarostnosť, odovzdanosť, a láska, čo ma objíma v ich malých rúčkach, je nad všetky poklady sveta. Ľudia dnes dávajú prednosť zvieratkám, nechcú sa obetovať, ale božtek od detí, a neskôr od svojich vnúčatiek, nevynahradí nič na svete.
Mať vnúčatká, je dar od Boha za to, že ste prijali deti. Takže deti na druhú, je to aj dar na druhú, aj radosť na druhú, aj šťastie na druhú... Požehnanie na druhú. (Možno raz bude aj na tretiu, kto vie? :) )
Boh darúva deti mladým rodičom, keď majú plno sily, a elánu, nie až v starobe. V starobe (ja viem, viem, že oproti osemdesiatročným, som ešte mladica :) ), si akurát tak môžme uvedomiť, že keď som unavená, detičky môžem odovzdať ich milujúcim rodičom, a my si môžeme dopriať pohodlie, aké sme pri svojich vlastných deťoch nemali. A nič sa nestane, žiadne výčitky svedomia, nič... iba plnosť radosti z poznania, že to Boh sám sa nám darúva v každom malom dieťati. Že sa nám dá poznať, vyobjímať, vystískať, vybozkávať...

Milujem svoj život. A vy, drahí?

 

obrázok: google

napísal Eva Vráblová
10.4.2019 17:15
11511 Prezretí, 0 Komentáre
Priemerne (1 Hlas)
Priemerné hodnotenie je 5.0 hviezdičiek z 5.

Súvisiace články od iných autorov

Najnovšie od tohto autora

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára

Celý profil
Ž95,1 Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu.

Eva patrí aj do:

Žilinská diecéza Žilinská diecéza
Dekanát Rajec Dekanát Rajec
Farnosť Rajecká Lesná Farnosť Rajecká Lesná

Priatelia

Štefan Hrbček
Martin Lojek
Miroslav Priecel
Ján Pankovčin
Anna Lojeková
Robert Krett
Martin Majda
Marcela Bagínová
Viac
júna 19
Daniel Ruščák komentoval príspevok od autora Eva Vráblová, blog Bohu vďaka!....
12:22
októbra 21
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Rodičia, viete, čo si vaše deti kupujú na desiatu?.
15:19
mája 4
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Deti - ako plod manželskej lásky.
11:53
apríla 16
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Súcitíme.
12:27
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Súcitíme.
12:19
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Súcitíme.
12:13
apríla 12
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:43
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:39
apríla 10
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Milujem, milujem svoj život.
17:22
apríla 8
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších....
16:42
Odoberať aktivity Eva Vráblová. (Otvorí sa v novom okne)
Načítanie dát
Príspevok čaká na schválenie užívateľom {{post.approvalUserName}} ({{post.approvalEmailAddress}}) Schváliť / Zamietnúť
{{post.userName}}

{{post.userName}} > {{post.groupName}}

{{post.orgName}} {{post.createDate}} Zobraziť na FB
{{childPost.userName}}
{{childPost.userName}}
{{childPost.createDate}}

Načítanie dát