Posolstvo Panny Márie, Kráľovnej pokoja,
25. máj 2013
„Drahé deti! Dnes vás pozývam, aby ste boli silní a rozhodní vo viere a modlitbe, až kým vaše modlitby nebudú tak silné, že otvoria Srdce môjho milovaného Syna Ježiša. Modlite sa, deti moje, modlite sa bez prestania, až kým sa vaše srdce neotvorí Božej láske. Ja som s vami, prihováram sa za vás a modlím sa za vaše obrátenie. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“
Na druhý deň si dávame budík na štvrtú hodinu rannú. Uvedomujem si, že nebudem spať ani päť hodín, ale viem, že som sem neprišla na dovolenku, ale maximálne využiť čas, ktorý chcem prežiť v tomto svätom kraji.
Vstávame tak, ako sme si predsavzali a v tichosti, aby sme ostatných nevyrušovali, raňajkujeme.
O pol hodinky vyrážame na kopec Križevac. Tak zavčasu pre to, aby nás na ňom nezachytila páľava horúceho slnka. A vraj tak za rána je na ňom menej ľudí, ako v priebehu dňa.
Ani sa nenazdáme, a sme pod ním.
O Križevaci som počula veľmi mnoho, ale čo tu vidím, predčilo moje očakávania. Neveriacky krútim hlavou, že to nedokážem.
- Veď to by som musela byť kamzíkom, si myslím.
Ale niet času na rozmýšľanie, lebo za nami idú ďalší ľudia a ja by som brzdila premávku. I napriek veľmi včasnej rannej hodine je tu rušno.
Také veľké, prudké a obrovské skaly, ako tu, som nevidela ani v mojom najživšom sne. Keďže moje podvedomie stále nechce prijať myšlienku, že to zvládnem, zbadám starčekov, ktorí sa predo mnou šplhajú tak rezko, hoci majú paličky, že sa zahanbím nad svojou malou vierou. Moja spolusestra a spolubývajúca v jednej osobe sa vyzuje a vystupuje po tých ostrých skalách bosá...Môj obdiv ku nej je taký veľký, že už nepoviem ani slovo.
Začína výstup pokory a obety.
Skala, skala, skala a nič iného, len samá skala.
Je to krížová cesta. A tá nemôže byť ľahká.
Stúpame na ceste za Kristom.
Pred nami, za nami, vôkol nás sú samí ľudia. Uvedomujem si, že nie sme si navzájom cudzincami. Starším, chorľavým a nevládnym podávame ruky a vyťahujeme ich za nami. Nik sa nesťažuje.
Vynášame k Bohu svoje biedy, pády a poklesky.
Činíme pokánie za naše hriechy.
Snažíme sa vhĺbiť do ukrižovania nášho Pána Ježiša Krista...rozjímame...bičovaný, tŕním korunovaný, niesol ťažký kríž...
Prichádzame k prvému zastaveniu krížovej cesty, kde sa všetci spojíme v modlitbe...
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušiami v očistci...
...Pri výstupe obdivujem ľudí, ktorí sem, na tento obrovský kopec skál, dokázali vyniesť tieto obrovské kamenné tabule znázorňujúce umučenie Kristovo...
Verím, že to bolo iba s veľkou pomocou Božou. Je to zázrak, ktorý sa nesie celým vrchom, až po veľký biely Kríž, v ktorého ramenách je relikvia svätého Kríža, na ktorom bol skutočne umučený náš Spasiteľ sveta Ježiš Kristus.
Prichádzame ku nemu šťastní a z lásky a úcty k Vykupiteľovi, ho bozkávame.
V tejto rannej piete posielam s veľkou vďakou domov SMS - ku, aby moji najdrahší boli so mnou spojení v modlitbe raňajších chvál Bohu.
Zdá sa mi, že v tejto výške sme tak veľmi blízko Neho.
Boha Otca Všemohúceho, ktorý stvoril nebo i zem a ktorý obetoval svojho jednorodeného Syna, aby sme my mohli žiť naveky.
foto: http://www.flickr.com/photos/vincenzosiragusa/2788351095/