« Späť

Kresťan katolík musí svietiť!

Kresťan katolík musí svietiť!

Tak túto vetu si pamätám z jednej kázne, hoci meno duchovného otca som už dávno zabudla. Sme pútnické miesto, na ktoré sú pozývaní mnohí kňazi, a hlavne ešte za čias nášho pána kanonika, kedy ich býval taký veľký počet, hocikedy v cezročnom období, a nielen na sviatky. Takže sa mi vôbec nečudujte, že v spleti toľkých duchovných otcov som zabudla už jeho meno, ale i tvár. Ale jeho kázeň si budem pamätať na veky. Hovoril k našim srdciam a našim ušiam s takým pátosom, dôrazom, oduševnením, že naše srdcia zapaľoval takou ohnivou láskou, že som na neho a hlavne na tie slová nikdy nezabudla:

Kresťan katolík musí svietiť!

Zapamätajte si to, prosím. A ešte raz a pomaly: Kresťan katolík musí s v i e t i ť!

To slovo svietiť hovoril s takým dôrazom, až sa zdalo, že v kostole hrmelo!

Čo to znamená? Ak sa ja dám do reči s nejakým mne neznámym človekom, ja hneď podľa rečí musím vedieť, že predo mnou stojí kresťan katolík. Bez toho, aby sa mi predstavil týmto vierovyznaním!

Vy ste tí, čo ste prijali Ducha Svätého. Nie hocijakého ducha, ale Ducha Svätého! Svätým krstom Vám zmazal dedičný hriech, sviatosťou birmovania vás naplnil, aby ste mali silu hlásať, že Boh žije! A že všetci, ktorí sa s vami stretnú, musia byť o tom skalopevne presvedčení! Vaše životy riadi Duch Svätý, uvedomujete si to? Prosíte ho denne, aby vás viedol a uschopňoval? Alebo ho svojimi hriechmi vyháňate von ako nechceného hosťa?

V každej svätej omši sa stretávate so živým Kristom! Prichádzate na túto Kráľovskú Hostinu s týmto vedomím? Že On je ten, ktorý vás pozýva na Svadobnú Hostinu deň, čo deň? Nájdete si na neho čas aj cez týždeň, mimo nedele? A keď ste tu, máte biele rúcha? Ste v milosti posväcujúcej? Ste pripravení pristúpiť k stolu Pánovmu a prijať ho do svojich sŕdc?

Naša viera katolícka musí byť živá!

Musí zapaľovať iné srdcia, aby horeli láskou! Láskou k Bohu. Láskou ku Kristovi v Sviatosti oltárnej skutočne prítomného. Láskou k Duchu Svätému, ktorý štedro rozdáva zo svojich darov.

My sme svetlom sveta!

Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť.

My sme soľou zeme!

Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.

Nezabudnite, moji drahí: Kresťan katolík musí svietiť!

Vy ste tí, od ktorých sa očakáva, že budete zapaľovať srdcia ako pochodeň!

Ale vaše sdrcia musia horieť nebeskou láskou.

Ak budú iba tlieť, ktože sa zapáli? Príde vietor v podobe hriechu a sfúkne ten slabučký plamienok a vo vašich srdciach nastane tma. Vy ho opäť musíte zapáliť ohňom lásky a milosrdenstva, ktorú dáva naša Sviatosť zmierenia, kde načerpáme potrebné sily, kde získame to potrebné biele rúcho posväcujúcej milosti, aby sme boli opäť pripravení prijať do srdca samého Boha - Ježiša a horieť jeho láskou.

Vtedy si poviete: Nežijem ja, ale žije vo mne Kristus!

Kristus, Svetlo sveta, svieť v nás, oživuj nás, premieňaj nás, zapaľuj naše srdcia tvojou láskou a svieť pred nami, aby sme ostatným ukazovali smer, ktorým je naša nebeská vlasť!

Moji drahí, keď vás raz stretnem, na hociktorom mieste našej krásnej vlasti, ja z vás musím vidieť, že svietite! Že patríte Kristovi!
A nielen ja, ale tak aj všetci ľudia, ktorých vám Pán pošle do cesty vášho života. Amen.

obrázok. Google

napísal Eva Vráblová
11.9.2012 7:39
5368 Prezretí, 19 Komentáre
Priemerne (6 Hlasy)
Priemerné hodnotenie je 4.3333333333333295 hviezdičiek z 5.

Súvisiace články od iných autorov

Najnovšie od tohto autora

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Miroslav Čonka
Nie ja Evka, ale to Duch Svätý vo mne koná. Ja ani často neviem čo robím. Niekedy stačí, že robím to, čo sa odo mňa, ako kresťana katolíka čaká. To už nerobíme my, ale Pán Ježiš Kristus, ktorý žije v nás. Ktorý koná v nás. Lebo ak my odumrieme, zrodí sa a vyrastie v nás Kristus. Ako v Panne Márii. emoticon A potom začneme prinášať hojnú úrodu, každý podľa darov a talentov, ktoré dostal. Preto si dobre napísala, že sme dostali Ducha, Ducha adoptívneho synovstva, ktorý volá: Abba, Otče! Do našich sŕdc sme dostali Ducha jeho Syna a tak môžeme žiť v milosti. Veď to už Boh v nás pôsobí, že konáme aj chceme to, čo sa jemu páči. Takže čo katolík, to by mal byť Boží syn. Máme Otca, máme Matku, máme Brata a sme jedna obrovská rodina.
Odoslané 11.9.2012 13:10.
Jarmila Semanová
Už len pohľad do tváre človeka nám veľa napovie...

Poznám mnoho ľudí, ktorým žiari z tváre radosť, a nie sú katolíkmi.

A zase na koľkých z nás poznať, že nežiarime.
Odoslané 11.9.2012 16:02 ako reakcia na Miroslav Čonka.
Miroslav Čonka
Reč bola o katolíkoch a apelovalo sa na katolíkov v blogu Jarmilka. Evka písala o tom, aký by mali byť katolíci, nie akí sú ani to, akí sú iní.
Odoslané 11.9.2012 21:38 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Ideály sú pekné. Len aby sme nestratili kontakt s realitou emoticon.

Áno, kresťania by mali svietiť. Ak nesvietia, zrejme tu niečo nesedí - zlyháva teória, alebo prax?
Odoslané 12.9.2012 14:07 ako reakcia na Miroslav Čonka.
Miroslav Čonka
Teória zlyhávať nemôže, jedine prax. A v praxi je treba sa cvičiť. Cvičiť každý boží deň. emoticon Čo je pre iných možnosť, pre katolíka by malo byť povinnosťou.
Odoslané 12.9.2012 14:14 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Ako cvičíš Ty?
Odoslané 12.9.2012 14:41 ako reakcia na Miroslav Čonka.
Eva Baranovičová
No, ja vám neviem... Pán Ježiš hovorí, že už svietime. Už SME svetlo sveta. Ide len o to, kam sa postavíme. Či na svietnik, alebo pod mericu.
V jednej knihe, čo som nedávno čítala bola o tom dosť podrobná úvaha. Vtedy som pochopila ten obraz.

Sviečka, ktorá stojí na svietniku môže mať pocit že okolitá tma ju pohltí. Vidí okolo seba všade tmu. Nech svieti ako svieti, do najtmavších kútov nepresvieti natoľko, aby ho videla osvetlený. Možno sa jej zdá, že je malá a slabá, a že raz podľahne tme... Ale nemusí sa báť, svetlo vždy zvíťazí, tma nás nikdy nepremôže. Navyše aj tí, čo žijú v tme (možno uväznení v tmavých kútoch), vidia jej svetlo. Možno v jej svetle uvidia aj svoj život, no ak aj nie, vidia smer, odkiaľ svieti. Podobne ako maják ukazuje smer lodiam.

Ak by sa tá sviečka nechala tmou vystrašiť a ukryla sa pod "šalátovú misu", možno by chvíľu mala pocit, ako jej je dobre, že žije vo svetle, pretože osvetliť celý priestor šalátovej misy nie je veľký problém... ale o chvíľu jej dôjde kyslík a sviečka zhasne.

Výsledok? Nebojme sa ostať vo svete, nebojme sa tmy, jediné, na čom záleží je, aby sme mali vždy dosť kyslíka.
Teda áno, kresťan musí svietiť. Ale neviem, či sa dá o to "snažiť". Keď žijeme s Kristom (prijímame jeho kyslík - vo sviatostiach, modlitbe, živom vzťahu, kontakte s ľuďmi...), potom to bude vidieť aj na našej tvári. emoticon
Odoslané 12.9.2012 16:37.
Miroslav Čonka
Nuž ahoj Evka, chcem napísať toľko, ako si ty sama niekedy niekde napísala, že človek sa modlitbou pripravuje na prijatie milosti od Boha. Myslím, že to bolo pri blogu otca Tomáša Kuníka. Ako sa píše, kto hľadá, ten nájde, kto klope, tomu sa otvorí, kto prosí, tomu sa dá. Takže človek, ktorý sa túžbou, hľadaním a modlitbou otvoril pre prijatie milosti od Pána Ježiša a jeho Ducha Svätého, ten sa neskrýva, pretože toho ženie Duch aby konal. Tak to je. Ale potom máme členov Cirkvi, ktorí síce boli pokrstený, pobirmovaní, ale neotvorili sa milosti, aby v nich mohla skutočne pôsobiť. A takíto potom nesvietia poriadne. Ako to bol aj jeden vtip, keď sa bavili dvaja farári medzi sebou a jeden mal problémy s holubmi, lebo sa mu usídlili na fare a nevedel ich odtiaľ vyhnať. Ten druhý mu poradil, aby ich pobirmoval, že on keď pobirmuje mladých, tak sa mu už viacej v kostole neukážu. Máme sviatosti, máme milosti, máme nástroje a všetko potrebné aby sme svietili ako nikto. Ale je to takto, že málokto to chce využiť. Nadarmo ti je dar, ktorý nikdy nepoužiješ. Cvičiť sa v prijímaní tejto milosti, neustále sa v nej obnovovať, to znamená neustálu a vytrvalú modlitbu, túžbu po Bohu, účasť na sv. omši a Eucharistie, dávanie sa a obetovanie aj maličkostí, úmrtvovanie a pôsty. Nie toto Boh od nás nepotrebuje, to potrebujeme my, ako údržbu, aby sme správne svietili. To potrebujeme my, aby sme túto milosť a pôsobenie Ducha udržovali čo najlepšie v prevádzke. To je to cvičenie, to je tá prax. Ďakujem. Dúfam som to dobre napísal, pretože často si myslím, že srdcom sme si tu mnohí oveľa bližší, než slovami.
Odoslané 12.9.2012 20:10 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Eva Baranovičová
"srdcom sme si tu mnohí oveľa bližší, než slovami. " emoticon
Áno, tiež to tak často cítim.

Btw: ten vtip je dobrý - smutný a výstižný, ale to je väčšina dobrých vtipov.
Odoslané 12.9.2012 20:57 ako reakcia na Miroslav Čonka.
Jarmila Haragová
Pane Ježišu, naplň ma svojím Duchom Svätým,
- prenikni a ovládni ma tak úplne, - aby môj život bol obrazom tvojho života.
Zažiar vo mne svojím svetlom,
- nech každý človek, s ktorým sa stretnem, - pocíti tvoju prítomnosť vo mne.
Osvecuj iných cezo mňa,
- cezo mňa šír svoje svetlo na tých, - ktorí sú mi zverení.
Nech kázňou o tebe je sila môjho príkladu,
- ktorá pramení v láske, - ktorou moje srdce žije pre teba.
BOH JE LÁSKA, BOH JE LÁSKA, A KTO OSTÁVA V LÁSKE, TEN OSTÁVA V BOHU A BOH OSTÁVA V ŇOM:
Odoslané 12.9.2012 21:55.
Jarmila Haragová
Kto spieva akoby sa modlil a táto pieseň je modlitbou môjho detstva.
Nevadí, že niekedy nesvietim, ale keď sa mi nedarí svietiť, viem kde si mám dobiť energiu.
A skúšam to zas a zas.
Odoslané 12.9.2012 22:02 ako reakcia na Jarmila Haragová.
Nicole Kavuláková
Suhlasimemoticon
Odoslané 12.9.2012 23:19 ako reakcia na Jarmila Haragová.
Viera Dedíková
Ano Evka, svetlo vždy zvíťazí. Mám dobrú správu. Sviečka sa nemusí báť že ju tma pohltí, nemože sa nechať od nej vystrašiť. Prečo sa báť niečoho čo neexistuje? Tma neexistuje. Tma je len nedostatkom svetla. Až keď svetlo zhasne, je tu tma, ale svetlo nemože byť tmou ohrozené.
Kresťan by mal svietiť, ale nepáči sa mi slovo musí. Ak niečo nie je prirodzené a od srdca, tak je to nanič, ba ešte horšie. Ale viem, že takto je to tu aj myslené. Keď spojíme slová musím, povinnosť, cvičenie a pod., znie to pre mnohých priam odstrašujúco...... A je to škoda. Všetko to čo zahřňajú tieto odstrašujúce slová sa mi stane prirodzeným a vecou srdca, ak niekto vo mne vzbudí túžbu po Bohu, láske .... Teda povinnosti, cvičenia, úkony nie sú na začiatku... ale vyplynú z potreby srdca a vtedy už to nie sú povinnosti, cvičenia a úkony :-)
Odoslané 13.9.2012 10:04 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Miroslav Čonka
Myslím si jedno, že škoda tu filozofovať nad tým, čo a ako je. Samotná túžba je základ. Cvičenia a úkony sú na začiatku a sú to cvičenia stále. Zo začiatku sa začína vždy ťažko, po čase je už niečo prirodzené, ale nikdy to nemení formu, že to je cvičenie. Nie je to nič odstrašujúce pre toho, kto má túžbu. Skôr je to výzva na sebe viac pracovať. Odstrašujúce je to len pre toho, kto po tom naozaj netúži. Ale zakúsiť kúsok Boha a netúžiť viac po ňom sa nedá.
Odoslané 13.9.2012 10:36 ako reakcia na Viera Dedíková.
Miroslav Čonka
Pojmy ako musí a povinnosť, to je v reči použité ako vystupňovanie toho, čo nám má byť prirodzené. Takže tieto pojmy užívam v tomto význame. My jednoducho musíme, lebo je nám niečo prirodzené. Nie môžme, to by mohol niekto povedať, že táto prirodzenosť by nám nebola vlastná, ale ľubovoľná, podľa nálady akú máme. Ale je to niečo, čo má byť nám vlastné, preto píšem musíme za každých okolností.
Odoslané 13.9.2012 10:41 ako reakcia na Viera Dedíková.
Eva Baranovičová
Veď tak nejak som to myslela. Tma nikdy nepremôže svetlo, akokoľvek by bolo malé a tma veľká. Lebo tma je len nedostatok svetla. Takisto ani zlo nemôže premôcť boží život v nás. Nebojme sa žiť vo svete (nie so svetom), akokoľvek by sa nám zdal byť zlý a neprajný. Neuzatvárajme sa len "medzi svojich", ale nebojme sa svietiť aj navonok. Vtedy dostane náš plameň viac kyslíka a budeme svietiť viac... emoticon

Ono sa to dobre hovorí. "Teoreticky to mám zvládnuté," ako zvyknem hovoriť. Možno naozaj zbytočne filozofujeme. A tí, ktorých by sme azda chceli poúčať (a ktorí môžu byť zmätení z množstva slov, v ktorých sa možno nevyznajú) už dávno tak robia - šíria Kristovo svetlo tam kde žijú, vo svojej práci, v obchode, na ulici, všade tam kde sú. emoticon Celkom prirodzene, automaticky. Z plnosti srdca hovoria ústa [aj činy, gestá...]. emoticon
Odoslané 13.9.2012 11:14 ako reakcia na Viera Dedíková.
Miroslav Čonka
Presne tak, hlásajme mocou a nie len múdrymi slovami, lebo je napísané, múdrosť múdrych zmarím. Takže musím, nie preto, že by som bol nejako nútený proti svojej vôli, ale musím žiariť, lebo inak to nejde. To je ako žiarovka, ktorú keď zapneš, proste musí svietiť, lebo to inak nejde. Ak je funkčná, nejde aby nesvietila ak začne ňou prechádzať prúd. Našim prúdom je Duch Svätý. Nejde aby sme nesvietili, keď nami prúdi. Je zbytočné chytať sa za slovíčka, aj keď niektorí ľudia potrebujú si urobiť definície niečoho. Pre božské veci, už ani slová nie sú, lebo my poznáme skrze Ducha, čo je v Bohu. Ale tento svet to nepozná a ani nemôže poznať. Lebo to je mimo neho. V opačnom prípade by sme už dávno mali presne definované tajomstvá. Lebo svätým to Boh zjavuje skrze svojho Ducha, ktorého sme dostali.
Odoslané 13.9.2012 12:37 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Eva Vráblová
Ďakujem Vám všetkým za Vaše názory. Častejšie je tu spomínané sloveso "musí".
Ja som to pochopila tak, že nie je možné, aby si nikto nevšimol, že som práve prijala do srdca Pána Ježiša. Nie je možné, aby som bola zamračená a trebárs nadávala na niekoho, alebo niečo...Aby som svoj život prežívala ľahostajne, vlažne...
Život s Ježišom ma musí meniť, inak niečo robím zle...
Áno, aj z tváre mi to musí žiariť, zo srdca...
Jednoducho musí.
Ja si musím byť vedomá tej vzácnej chvíle, kedy mi do srdca príde presvätý Hosť. Presväté Telo Pánovo.
Všetky sviatosti, ktoré nám Svätá Cirkev ponúka, nás majú robiť svätými. Ale nerobia nás svätými automaticky, pretože ich musíme prijímať aktívne. Nikde nie je napísané, že nás tieto Sviatosti automaticky spasia. My ich musíme v sebe rozvíjať svojou vôľou, až potom budú mať pre našu dušu potrebný účinok...Lebo sa ľahko môže stať, že mýtnici a neviestky nás budú predchádzať do nebeského Kráľovstva, kým my si budeme hovieť v tom domnení, že my sme už spasení...
Odoslané 13.9.2012 18:23.
Viera Dedíková
Ano, na slove "musí" nie je nič zlé, ak má pozitívny náboj. Tak ako aj každé iné slovo.
Odoslané 13.9.2012 18:37 ako reakcia na Eva Vráblová.

Celý profil
Ž95,1 Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu.

Eva patrí aj do:

Žilinská diecéza Žilinská diecéza
Dekanát Rajec Dekanát Rajec
Farnosť Rajecká Lesná Farnosť Rajecká Lesná

Priatelia

Štefan Hrbček
Martin Lojek
Miroslav Priecel
Ján Pankovčin
Anna Lojeková
Robert Krett
Martin Majda
Marcela Bagínová
Viac
júna 19
Daniel Ruščák komentoval príspevok od autora Eva Vráblová, blog Bohu vďaka!....
12:22
októbra 21
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Rodičia, viete, čo si vaše deti kupujú na desiatu?.
15:19
mája 4
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Deti - ako plod manželskej lásky.
11:53
apríla 16
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Súcitíme.
12:27
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Súcitíme.
12:19
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Súcitíme.
12:13
apríla 12
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:43
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:39
apríla 10
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Milujem, milujem svoj život.
17:22
apríla 8
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších....
16:42
Odoberať aktivity Eva Vráblová. (Otvorí sa v novom okne)
Načítanie dát
Príspevok čaká na schválenie užívateľom {{post.approvalUserName}} ({{post.approvalEmailAddress}}) Schváliť / Zamietnúť
{{post.userName}}

{{post.userName}} > {{post.groupName}}

{{post.orgName}} {{post.createDate}} Zobraziť na FB
{{childPost.userName}}
{{childPost.userName}}
{{childPost.createDate}}

Načítanie dát