Boh nám denne podsúva množstvo príležitostí, v ktorých sú skryté požehnania. Sú to zväčša na oko obyčajné situácie, udalosti, momenty, ktoré ako zázraky a prejavy Božej lásky môže vnímať len človek otvorený jeho láske. Avšak do všetkého, čo Boh pripravil pre človeka vstupuje aj Zlý ako pokušiteľ. Práve on každý deň zahadzuje rôzne návnady do týchto situácií a snaží sa narušiť túto interakciu medzi človekom a Bohom. Ak sa nám ráno pokazí auto, zlý sa snaží sa toho využiť a jeho cieľom je hádka s najbližším človekom, ktorý je práve pri nás, najčastejšie je to niekto z rodiny, lebo zlý chce do svojej siete chytiť čo najviac ľudí. Boh to robí práve naopak. Aj takú navonok nepriaznivú situáciu akým je pokazené auto môže Boh použiť ako nástroj pre svoj zámer. Pokazené auto nás môže zdržať a uchrániť od rôzneho väčšieho nebezpečenstva. Možno od nehody, možno od inej tragédie. Boh vidí ďaleko dopredu. Vidí za horizont. Ak nám ráno nezazvoní budík a my meškáme do práce, pichádza zlý do tejto situácie a bude pracovať cez náš rozum, cez nepokoj, ktorým sa bude snaži nahlodať naše vnútro. Jeho cieľom je pritlačiť nás do bodu, kde nebudem vnímať Božiu prítomnosť, ale budeme sa snažiť vyriešiť situáciu iba vlastnými silami, svojim rozumom. Zlý urobí všetko preto, aby sme túto situáciu vnímali negatívne a aby ovplvnila sled ďalších udalostí, ktoré budú nalsedkovať. Bude chcieť preniesť ten nepokoj zo spálne na pracovisko do vzťahu s kolegami, aby sme si ho priniesli naspäť domov do rodiny k našim blízkym. A použije k tomu, len jednu situáciu. Hriech totiž nabaľuje ďalší hriech a zlý duch nikdy neprichádza sám. Ak pricháza duch nepokoja, kúsok od neho už stojí duch porovnávania, duch krivdy, duch závisti a všetci čakajú na svoju príležitosť. Ak nám prinesie čašník studenú polievku, diabol urobí všetko preto, aby sme odišli z reštaurácie ani nie s prázdnym žalúdkom, ale skôr plnou porciou hnevu a zlosti. A bude chcieť,aby sme z tejto skúsenosti dali ochutnať, napríklad našim blízkym doma v rodine. To isté spôsobuje aj táto situácia okolo pandémie. Je to výborná pôda pre pôsobenie zlých duchov. Tí pracujú cez rôzne osoby, situácie a udalosti, ktoré sa dejú a ktorým sme takmer neustále vystavení. Počas dňa sme veľa krát konfrontovaní so situáciámi, s ktorými z pohľadu našich životných presvedčení, hodnôt, etických zásad, či viery nesúhlasíme. Politické diskusie, rôzne reportáže, ale aj debaty na pracovisku sú neraz plné strachu, beznádeje, agresie, klamstva, poloprávd a vytvárajú medzi ľuďmi rozpory, ktoré vedú k hádkam, k rozdeleniu na rôzne tábory. Tieto situácie, ktoré navonok vyvoláva ako že pandémia (zlý duch chce, aby sme tomu verili že našim problémom je práve ona) je výborná pasca, do ktorej láka svoje obete. Pandémia je len nástroj. Je to nástroj, ktorý môže použiť Boh, ale ktoré sa snaží využiť aj  kzlý duch na svoje pôsobenie. Boh môže použiť aj tak absurdnú udalosť na prejav svojho nesmierneho milosrdenstva. Môže to byť a podľa  mňa aj je jeho nástroj k uzdraveniu mnohých ľudských sŕdc. Núdza otvára ľudské srdcia. Môže v nich vzbudiť hnev,nenávisť, zlobu, ale aj súcit, dobrotu a neskonalé množstvo lásky. Závisí na tom, ako sa k danej situácii postavíme. Či dáme priestor k Božiemu pôsobeniu alebo sa necháme zviesť zlými duchmi.

Okrem bežného života dnes veľa žijeme aj vo virtuálnom svete. Aj tam posiela zlý svojich poslíčkov v podobe pokušení. Snaží sa o to, aby sa čo najviac ľudí zapojilo do jeho hry. Hry na konci, ktorej je hriech. Použije k tomu rôzne svoje páky. Vtiahne nás napríklad cez pokušenie do nejakej diskusie a použije našu fantáziu, našu domýšľavosť, polovravdy, použije aj naše minulé skúsenost k tomu, aby sme verili tomu, že svet je zlý, že ľudia sú zlí, že nemáme nádej alebo že Boh nemôže existovať. Zlý nám podsunie nejakú našu minulú ngatívnu skúsenosť, kedy nám niekto ukrivdil, kedy nás niekto oklamal, podviedol, zranil, ublížil nám alebo našim blízkym. Zlý duch urobí všetko preto, aby sme všetko zlé, čo sme prežili preniesli do súčasnej situácie. Chce, aby sme všetko čo vychádza z našej prirodzenosti (sme synovia a dcéry Adama) nechali plne prejaviť. Istý múdry človek (nespomeniem si teraz, kto to bol, ale myslím, že Sv. Augustín) povedal, že zúfalstvo je väčší hriech ako všetky tie, ktoré zúfalstvo vyvolali. Istú paralelu v tom môžeme nájsť aj dnes, kedy Covid spôsobuje viac duševnej smrti ako smrti z pohľadu ľudských obetí. Človek sa neraz dostáva vplyvom nástrah diabla do stavu ťažkých hriechov, kedy upadá do zúfalstva, do hnevu voči človeku s iným názor, do nepokoja, do nenávisti, do závisti, či iných hriechov.

 

Kde je vtedy Boh ?

 

Boh je ukrytý v srdci. Je tam neustále. Od krstu je s nami Duch Svätý a kde je Duch Svätý je aj celá trojica. Avšak má to háčik. Kľúč k pôsobeniu Ducha Svätého leží v nás. Je z vnútornej strany nášho srdca a odomknúť ho môžeme len My. Našou vôľou. Je to sloboda, ktorú nám daroval Boh, aby sme sa rozhodli medzi túžbami tela a túžbami ducha. Je to znak a symbol jeho lásky k nám. Je to jeho prejavená úcta k tomu, aby sme si sami vybrali, že čomu a komu chceme slúžiť. A Boh čaká kým mu otvoríme. A čaká nie len v dobe istôt, vtedy, keď sa nám darí, ale rovnako ako zlého ducha ho najviac zaujíma obdobie vyprahnutosti nášho tela. "Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha" (2. Koriňtanom 1,5). Inak chutí Bohu naša modlitba v čase pádov. Inak chutí odpustenie v čase súženia. Inak chutí láska v čase temnoty. Tak ako sa zlý raduje z našich hriechov, tak sa Boh raduje  z našich dobrých skutkov. Zlý duch chce vytlačiť pôsobenie Boha z nášho srdca a preto prichádza v ťažkých situáciách, v obdobiach vyprahnutosti, prichádza aj dnes.

 

Zlý si dovolil na Ježiša práve v dobe jeho najväčších súžení. Na púšti, v Getsemanskej záhrade aj na Golgote ho pokúšal. Všade, kde Ježiš prechádzal najväčším utrpením stal vedľa aj diabol a snažil sa ho dostať do svojej pasce. Nepodarilo sa mu to ani jeden krát, lebo Ježišove srdce bolo vždy upreté na svojho Otca. A ak si diabol dovolil na Božieho syna, dovolí si aj na nás. Avšak aj my musíme mať srdce upriamené k nebu k nášmu Otcovi, inak neobstojíme. Dôležité je nepripraviť zlému pôdu k tomu, aby sa v nás mohol udomácniť, ale situácie (aj navonok) zlé a negatívne vnímať v Božej perspektíve. S okom a srdcom upriameným na neho. To, že máme ako ľudia odlišné názory ešte automaticky neznamená, že sme nepriatelia. To nie Covid, to nie Matovič, to nie Kotleba, či iný človek rozdeľuje, ale zlý duch rozdeľuje. To nie iný názor rozdeľuje, ale zlý duch rozdeľuje. On vytláča zo srdca človeka Boha a chce tam vtlačiť súd nad druhým človekom. Zlý duch chce, aby sme proti sebe bojovali. Aby v sme v druhom videli nepriateľov, nie našich blízkych. A čaká práve na krízové situácie, lebo práve vtedy sme najčastejšie vystavení pokušeniam prejaviť sa ako Adamove deti.Chceme konať prirodzene, avšak často presne opačne ako od nás žiada Boh. Celé evanjelium je o sebaovládaní svojho tela a ducha. Je to povýšenie nášho Ducha nad telo. Lásku nad ego. Pokiaľ chceme vniesť SVETLO do tejto temnoty musíme nechať pôsobiť svetlo - Boha v našom srdci. 

 

Milý brat,  milá sestra. "Nie len z chleba žije človeka, ale z každého Božieho slova..." (porov. Matúš 4,4)