Ako mladá baba sa vo mne prebudila túžba zasvätiť sa Bohu. I keď moje detstvo bolo dosť ťažké , chcela som mať istotu , že je to volanie Boha. Rozprávala som sa s jednou rehoľnou sestrou Veroniku. Povedala mi " ak cítiš akúkoľvek obavu , je to Tvoja túžba , nie vôľa Boha. " Ak chceš , môžeš ísť hneď teraz somnou do kláštora a uvidíš , zistíš , ako to je. Veci nepotrebuješ žiadne. Zmiatlo ma to. I keď to nebolo doma ružové , predsa mi bolo trápne len tak odísť a nerozlúčiť sa s rodičmi i keď po mojom oznámení o pár dní neskôr nastala doma ešte väčšia búrka. Chaos vo mne nastal ešte väčší. Mala som pocit , že to je len moja túžba , hoci v srdci som to cítila inak. Nebolo nikoho s kým som mohla hlbšie prekonzultovať túto tému. Vydala som sa teda cestou nezasvätiť sa. Po rokoch som mala vzťahy , ktoré neboli dobré. Alkoholizmus a agresivita , je snáď súčasťou dnešných mnohých mužov. Narodila sa mi dcérka. V období tehotenstva som ju takmer stratila. Agresivita , alkoholizmus ..... ma skoro o dieťa pripravili. Modlitba za počaté dieťa a daný sľub Bohu , že ak mi zachráni dieťa , dám jej meno Kristínka mi ju zachránili. Meno po Ježišovi. Kristus - Kristínka. Stalo sa tak. Sľub som splnila. V jej výchove som zastávala matku i snahu zastať otca. V tom dieťati mi Boh nadelil toľko sily , toľko odvahy , ani som nevedela , že sa to vo mne skrýva. To dieťa i keď som musela po jej 19. rok prechádzať takmer neustále tvrdými skúškami i za pomoci iných známych ľudí , som ju doviedla do dospelostí. Jediná opora pre mňa bol Boh , Sedembolestná , otec . No už je dospelá , túžba po Bohu po zasvätenom živote vo mne sídli stále. Clovek si ale uvedomí po čase , že nemôžeme všetci nosiť rúcha zasvätenia v kláštore . Boh potrebuje aj vonku vo svete ľudí , ktorí sa budú snažiť žiť tam , kde sú , v stave , v akom sú podľa Božích usmernení. Prikázaní. A vidíme , že je to bez tak zložité. No svoju túžbu môžme vyplniť službou milosrdenstva blížnym tam , kde sa nachádzame. Ano , iní majú pre nás nálepku naivní .No keď pochopia , že odpúšťanie nie je naivita , dať nekonečné šance polepšiť sa nie je známkou naivity , ale lásky k Bohu .Clovek nachádza v samote nádheru pokoja , šťastia a hlavne využitie na rozhovor s Bohom. Krása , pokoj , sila v lone prírody , v dlani Boha , v srdci Matky je ten najkrajší neopísateľný pocit , ktorí človek túži zveľaďovať. Vtedy je takmer jedno , či máte telesné rúcho zasvätenia. Duchovné je tiež veľmi dôležité i pre nás laikov. Môžme byť tiež opornými štítmi pre mnohých blízkych , ktorí to potrebujú. Bolestí vkladajte do rúk Boha. On nech naloží zo všetkým zlým , čo na Vás striehne , ako chce. Vy sa sústredte na dobro. Zehnajte , nikdy neprajte nikomu zlé. Tak budete požehnaní aj Vy sami.
Ano človek na ceste k svätosti urobí kopec prehreškov. Niekedy menšie a iste , každý z nás i ťažké hriechy. Sme predsa len ľudia. Aká ale je to bolesť , keď človek sa snaží odstrániť svoje slabostí a predsa niekedy sa opakujú. Zlosť , niekedy to nie moc pekné slovo , nie moc príjemné slovko venované blížnym - všetko vložte do rúk Boha. Vo sv.spovedi vyprázdnite svoj smetný kôš a začnite s čistým štítom. Boh Vás neodsúdi. Boh Vám tú možnosť dáva stále. Zdravie človeka je ďalšia kapitola. Pribúdajúcimi rokmi odchádza. Ano. Ja sa tomu ale teším , i keď moja ruka jedna je použitia schopná len na poli a viem , bude to horšie , ale teším sa. Je to zdravie obetované z lásky k mojím milovaním staručkým ľuďom. Zriedlo múdrosti , pochopenia , lásky z ich strany. Sú príkladmi čností , ktoré nám vštepovali , ktoré sú hodnotné v očiach Boha a po ktorých sa dnes tak hrozne šlape. DAKUJEM BOZE za dary , ktoré mi dávaš. Za Tvoju lásku , odpustenie , znovuzrodenie vo sv. spovedi , nádej ...
Sme tam , kde nás Boh chce mať. Každý máme kríž , ktorý máme niesť. Božie MILOSRDENSTVO je však oveľa silnejšie. Hore hlávku , ďakujte Bohu aj za životné situácie , v ktorých možno neviete náisť sami seba , keď možno premeškáte svoje sny , možno i volanie Boha. Situácie , ktoré sú možno nevratné . Boh riadí Váš život a všetko sa deje podľa jeho plánu. Verte v Boha , verte Bohu.Konajte na jeho slávu a chválu a pre spásu svojej duše i duše blížnych.
ODVEKOU LASKOU TA MILOVAL PRETO SOM SI TA MILOSRDNE PRITIAHOL K SEBE.
Ešte nie Ste vo svojej VLASTI. Chodte posilnení Božou milosťou , bojujte o Božie kráľovstvo v ľudských dušiach. Bojujte , ako kráľovské dieťa a pamätajte , že dni vyhnanstva prejdu rýchlo a s nimi aj možnosť zbierať zásluhy pre nebo
Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu mojom Spasiteľovi ...