Hrdosť na správnom mieste

     Tak ako každý rok vo februári budú vo farnostiach prebiehať rôzne aktivity, ktoré sú určené pre manželské páry. Bude to Národný týždeň manželstva s heslom: Hráme spolu!

    V dnešnej liberalizovanej spoločnosti mnoho vecí už stráca svoj morálny základ. V minulosti, najmä na dedinách, žiť spolu v jednom dome muž so ženou bez manželstva, znamenalo vylúčenie zo spoločenstva. Ženy, ktoré mali dieťa bez manželstva, volali „prespanky“. Muži, ktorí striedali partnerky, boli záletníci. Ak niekto nerešpektoval zaužívané morálne zákony, bol označovaný nálepkou – z neho si príklad neber, to nie je dobrý človek. Samozrejme, že niektorí to nedodržiavali, ale potom sa skrývali a bol v nich pocit hanby, ak by to vyšlo najavo.

   Dnes sa to otočilo, to čo je nemorálne sa pokladá za moderný životný štýl. To, čo je hriech sa označuje za prežitok. Zlo sa dáva za príklad a dobro za svätuškárstvo.

    Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu.  (Mk10,6)

    Je správne, že kresťanskí manželia sa zviditeľňujú. Ukazujú tejto spoločnosti, že božie slovo platí aj dnes. Počas Národného týždňa manželstva sa konajú rôzne akcie, kde manželia radostne spolu trávia čas. Byť kresťan - katolík  nie je o smutných tvárach, o kľačaní na kolenách (hoci aj to k tomu patrí), ale je to prežívanie radostnej zvesti. Manželstvo dáva dvom ľuďom silu, aby zvládli životné problémy spolu – veď nie sú sami, ich posilou je Boh, ktorého pozvali do svojho života pri sviatosti manželstva.

    Dnes, keď mnohí mladí žijú spolu – na skúšku – bez manželstva, keď pri prvých veľkých problémoch sa rozídu, lebo to bol omyl, nehanbime sa ukázať, že život v manželstve je krásny, bohatý a stojí zaň bojovať.

   Neviem, kto z vás videl očí detí, ktoré vyrastajú v rozvedených rodinách, kde prišiel nový „ocko“ alebo nová „mama“. Navonok sa možno vychvaľujú, ja mám dve mamy a dvoch ockov, veľa darčekov. Iba ich oči sú smutné a neskôr v puberte to môže skončiť až tragicky.

    Počula som chlapca, ktorý žil iba s mamou, otec mal už novú rodinu, v puberte povedal: „ Ja nenávidím otca, ak by som mohol, zabijem ho!“ Viem, že to boli iba reči, ale zlosť na otca v ňom prebudila nenávisť.

     Poznala som dievča, ktoré žilo s matkou, ktorá striedala mužov a s jej otcom sa rozviedla. Keď mala trinásť rokov začala utekať z domu, kde mala mladších súrodencov, o ktorých sa starala, keď matka „balila“ nových partnerov. V pätnástich už chodila aj ona s mužmi, ktorí jej platili.

    Nehovorím, že to tak musí byť vždy.

    Práve preto, že zla je veľa a je medializované, šírme dobro. Ukážme svetu, že sa nehanbíme za vieru, že sme hrdí na svojho partnera, s ktorým už žijeme 10, 20, 30 rokov. Stále sa máme radi, lebo nás nespája majetok a deti, ale v našom strede je Boh, ktoré my DVAJA s našimi deťmi milujeme.

Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!"    (Mk 10,9)