« Назад

Milujem, milujem svoj život

Milujem, milujem svoj život

Je taký nádherný, popretkávaný radosťou, ale i bolesťou, a bojím sa celkom napísať, že taký farebný, aby to nevyznelo príliš dramaticky, lebo, ako dobre vieme, istá skupina ľudí si privlastnila dúhu, a odvtedy sa mi zdá, že musí byť iba šedivý :)

Ale nie je to tak.
Aj ja som raz zdravá, inokedy chorá viac, či menej, aj ja podstupujem v živote operácie, aj ja mávam dni, kedy sa mi zdá, že stojím pod krížom nášho Spasiteľa Ježiša Krista a veľmi ho prosím o silu do najbližších dní.
Ale sú aj dni, ako tento (hoci sa opäť liečim po malej operácii), ktoré nie sú ničím zaujímavé, ale som šťastná, že žijem. Že som tu a práve teraz.
Že sa mám o koho v živote oprieť, že je to moja rodina, ktorá dáva zmysel môjmu životu.
Dnes mladí ľudia odkladajú založenie rodín do dosť neskorých rokov, čo je podľa mňa dosť kritické. Oproti nim vyznieva skutočnosť, že ja som už v ich veku mala tri deti, ako veľmi nezodpovedné, ale nie je to tak, nie je to tak...
Hoci som bola naozaj veľmi mladučká, stál pri mojom boku muž, o ktorého som cítila, že sa môžem naozaj oprieť. Manželstvo prišlo automaticky, nad ničím sme nerozmýšľali, chceli sme iba byť spolu...
Ani by mi len na um nezišlo, žiť spolu iba na skúšku, ako žijú dnes mnohí mladí.
Deti prichádzali postupne, a okrášľovali náš život svojou prítomnosťou...
Dnes mám krásnych päťdesiat, a som babkou. Užívam si toto výsostné postavenie, ako veľký dar. O to viac, že nežijú s nami, tak si na ich úžasnú spoločnosť, spoločnosť mojich vnúčatiek, musím počkať.
Milujem rána, keď ich rodičia ešte spia, a oni, ranostajkovia, prídu do našej spálne, a capkajú ma po lícach, vraj: "Baba, babinka, vstávaj, my sme hladní!"... Robím sa, že ešte spím, tak mi to chcú povedať ešte dôraznejšie, povyliezajú na posteľ, a snažia sa ma prebrať váhou svojich malých telíčok :) Otvárajú mi svojimi malými prštekmi oči, čo sa už naozaj nedá nijako zahrať, že ešte spím :) Povedia: "Nespíš, vidím, ako sa na mňa pozeráš!" , - čo na tom, že je ešte len pol šiestej ráno? :)
S manželom si ich vystískame, vybozkávame a šup!, hurá, z postele von!
Ach, ale čo to?
Nevstávam tak rezko, ako za mlada. Tu ma bolí, tu ma pichá, ledva sa zošuchnem z postele na rovné nohy, a už ma ťahá pár maličkých rúk von z izby, lebo veď hlad je hlad :)
Užívam si tieto chvíle radosti, detskej nevinnosti, prítulnosti a zábavy, a naberám ich plnými dúškami do svojich pľúc, aby, keď zasa odídu, som od žiaľu zasa neplakala...
Tá bezstarostnosť, odovzdanosť, a láska, čo ma objíma v ich malých rúčkach, je nad všetky poklady sveta. Ľudia dnes dávajú prednosť zvieratkám, nechcú sa obetovať, ale božtek od detí, a neskôr od svojich vnúčatiek, nevynahradí nič na svete.
Mať vnúčatká, je dar od Boha za to, že ste prijali deti. Takže deti na druhú, je to aj dar na druhú, aj radosť na druhú, aj šťastie na druhú... Požehnanie na druhú. (Možno raz bude aj na tretiu, kto vie? :) )
Boh darúva deti mladým rodičom, keď majú plno sily, a elánu, nie až v starobe. V starobe (ja viem, viem, že oproti osemdesiatročným, som ešte mladica :) ), si akurát tak môžme uvedomiť, že keď som unavená, detičky môžem odovzdať ich milujúcim rodičom, a my si môžeme dopriať pohodlie, aké sme pri svojich vlastných deťoch nemali. A nič sa nestane, žiadne výčitky svedomia, nič... iba plnosť radosti z poznania, že to Boh sám sa nám darúva v každom malom dieťati. Že sa nám dá poznať, vyobjímať, vystískať, vybozkávať...

Milujem svoj život. A vy, drahí?

 

obrázok: google

Автор Eva Vráblová
10.04.19 17:15
11590 Просмотров, 0 Комментарии
Среднее (1 Голосовать)
Средний рейтинг 5.0 звезд из 5.

related-articles-from-others

newest-from-author

Комментарии
sign-in-to-add-comment

whole-profile
Ž95,1 Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu.

Eva belongs-to:

Žilinská diecéza Žilinská diecéza
Dekanát Rajec Dekanát Rajec
Farnosť Rajecká Lesná Farnosť Rajecká Lesná

Друзья

Štefan Hrbček
Martin Lojek
Miroslav Priecel
Ján Pankovčin
Anna Lojeková
Robert Krett
Martin Majda
Marcela Bagínová
Еще
июня 19
Daniel Ruščák оставил(а) комментарий к записи Bohu vďaka!... в дневник Eva Vráblová .
12:22
октября 21
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Rodičia, viete, čo si vaše deti kupujú na desiatu?, в дневник.
15:19
мая 4
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Deti - ako plod manželskej lásky, в дневник.
11:53
апреля 16
Eva Vráblová updated a blog entry, Súcitíme.
12:27
Eva Vráblová updated a blog entry, Súcitíme.
12:19
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Súcitíme, в дневник.
12:13
апреля 12
Eva Vráblová updated a blog entry, Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:43
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Priatelia sú hviezdy na nebi, в дневник.
17:39
апреля 10
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Milujem, milujem svoj život, в дневник.
17:22
апреля 8
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších..., в дневник.
16:42
Подписаться на деятельность Eva Vráblová. (Открывает новое окно)