Tak túto vetu si pamätám z jednej kázne, hoci meno duchovného otca som už dávno zabudla. Sme pútnické miesto, na ktoré sú pozývaní mnohí kňazi, a hlavne ešte za čias nášho pána kanonika, kedy ich býval taký veľký počet, hocikedy v cezročnom období, a nielen na sviatky. Takže sa mi vôbec nečudujte, že v spleti toľkých duchovných otcov som zabudla už jeho meno, ale i tvár. Ale jeho kázeň si budem pamätať na veky. Hovoril k našim srdciam a našim ušiam s takým pátosom, dôrazom, oduševnením, že naše srdcia zapaľoval takou ohnivou láskou, že som na neho a hlavne na tie slová nikdy nezabudla:

Kresťan katolík musí svietiť!

Zapamätajte si to, prosím. A ešte raz a pomaly: Kresťan katolík musí s v i e t i ť!

To slovo svietiť hovoril s takým dôrazom, až sa zdalo, že v kostole hrmelo!

Čo to znamená? Ak sa ja dám do reči s nejakým mne neznámym človekom, ja hneď podľa rečí musím vedieť, že predo mnou stojí kresťan katolík. Bez toho, aby sa mi predstavil týmto vierovyznaním!

Vy ste tí, čo ste prijali Ducha Svätého. Nie hocijakého ducha, ale Ducha Svätého! Svätým krstom Vám zmazal dedičný hriech, sviatosťou birmovania vás naplnil, aby ste mali silu hlásať, že Boh žije! A že všetci, ktorí sa s vami stretnú, musia byť o tom skalopevne presvedčení! Vaše životy riadi Duch Svätý, uvedomujete si to? Prosíte ho denne, aby vás viedol a uschopňoval? Alebo ho svojimi hriechmi vyháňate von ako nechceného hosťa?

V každej svätej omši sa stretávate so živým Kristom! Prichádzate na túto Kráľovskú Hostinu s týmto vedomím? Že On je ten, ktorý vás pozýva na Svadobnú Hostinu deň, čo deň? Nájdete si na neho čas aj cez týždeň, mimo nedele? A keď ste tu, máte biele rúcha? Ste v milosti posväcujúcej? Ste pripravení pristúpiť k stolu Pánovmu a prijať ho do svojich sŕdc?

Naša viera katolícka musí byť živá!

Musí zapaľovať iné srdcia, aby horeli láskou! Láskou k Bohu. Láskou ku Kristovi v Sviatosti oltárnej skutočne prítomného. Láskou k Duchu Svätému, ktorý štedro rozdáva zo svojich darov.

My sme svetlom sveta!

Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť.

My sme soľou zeme!

Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.

Nezabudnite, moji drahí: Kresťan katolík musí svietiť!

Vy ste tí, od ktorých sa očakáva, že budete zapaľovať srdcia ako pochodeň!

Ale vaše sdrcia musia horieť nebeskou láskou.

Ak budú iba tlieť, ktože sa zapáli? Príde vietor v podobe hriechu a sfúkne ten slabučký plamienok a vo vašich srdciach nastane tma. Vy ho opäť musíte zapáliť ohňom lásky a milosrdenstva, ktorú dáva naša Sviatosť zmierenia, kde načerpáme potrebné sily, kde získame to potrebné biele rúcho posväcujúcej milosti, aby sme boli opäť pripravení prijať do srdca samého Boha - Ježiša a horieť jeho láskou.

Vtedy si poviete: Nežijem ja, ale žije vo mne Kristus!

Kristus, Svetlo sveta, svieť v nás, oživuj nás, premieňaj nás, zapaľuj naše srdcia tvojou láskou a svieť pred nami, aby sme ostatným ukazovali smer, ktorým je naša nebeská vlasť!

Moji drahí, keď vás raz stretnem, na hociktorom mieste našej krásnej vlasti, ja z vás musím vidieť, že svietite! Že patríte Kristovi!
A nielen ja, ale tak aj všetci ľudia, ktorých vám Pán pošle do cesty vášho života. Amen.

obrázok. Google