Moja drahá dcérka Lucka čaká druhé dieťatko. Veľmi sa naň tešíme. Je očakávané a už v brušku veľmi milované. Býva odo mňa ďaleko, tak vždy, keď je doma, "u svojej mamy", si užívame spoločné chvíľky veľmi intenzívne.

Asi pred mesiacom, keď boli u nás, som prišla z práce, a ona sa mi moc nevenovala, lebo hľadala v počítači nejaké informácie. Nechala som ju, "posurfovať si", a venovala som sa našej drahej Lili. Je to naše slniečko, chlapci sa jej nevedia nabažiť, venujú sa jej, ako sa len dá, tak isto starký, lebo je naše prvé vnúčatko. Dievčatko je u nás veľmi vítané, lebo doma je bezo mňa iba samá chlapská zostava :) Lucinka nemá sestričku, hoci má štyroch súrodencov :)

Keď už sme sa nahrali dosýta, pýtam sa dcérky, čo hľadá?...
Akosi mimovoľne jej začali stekať slzičky po tvári a hovorí, že jej dnes volala jej ženská lekárka, a že jej musí oznámiť, že jej nejaké tehotenské testy nedopadli dobre, konkrétne na Downov syndróm...
Podišla som ku nej a utešila ju. Objala som ju a hladila po vláskoch. Viem, ako v tehotenstve lomcujú ženou tehotenské hormóny a ako ma vedeli veľmi ľahko rozcitlivieť...

Vravím jej: "Neboj sa, Pán je nad nami, On všetko riadi, neboj sa!"
A pýtam sa jej bližšie, čo to znamená, že testy nedopadli dobre...?
"Vieš, malo mi výjsť číslo, tuším, ak som sa nepomýlila: 1: 150 000 a mne vyšlo 1:15".
Aha, rozvidnieva sa mi. - "Takže to nie je isté, sú to len odhady?... Lotéria? Pravdepodobnosť jedna ku pätnástim".
"Áno, ale lekárka mi povedala, že si môžem dať urobiť rozbor z plodovej vody, alebo ísť na test, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou potvrdí, alebo vylúči hocijaké ochorenie, ale je veľmi, veľmi drahý".

Dívam sa jej do očí, a čakám, čo mi sama odpovie...
Vydýchla som si, lebo povedala to, čo som túžila počuť:
- "Nepôjdem na žiadnu amniocentézu, ani na drahé testy. Veď na čo, čo by mi to pomohlo? Poznám riziká tohto vyšetrenia, všetko potrebné som si už zistila... O čo by som bola múdrejšia? Stresovať sa a čakať na výsledky vyšetrení... a i keby boli veľmi zlé, dieťatko by som si nedala nikdy potratiť".
Objali sme sa ako dve ženy, ktoré bojujú o nový život ako levice. Som šťastná, že som ju takto vychovala.

Teším sa, že môžem byť v tejto chvíli pri nej, kedy ma najviac potrebuje. Uvedomujeme si vážnosť situácie, ale aj to, že veríme Bohu viac, ako iba nejakým predpokladom, percentám. Všetci sme v Božom náručí a my sme sa rozhodli Mu dôverovať. Nie iba dnes, ale stále, po všetky dni nášho života. Tak ako doteraz.
Veď čo nám pomôže, ak sa budeme trápiť, sužovať, a myslieť na budúcnosť v obavách? Sme v Pánovom objatí, v Jeho milujúcom srdci, do dlaní si nás vryl... Veď On o nás vie všetko, pozná náš tlkot srdca, myšlienky, slová, máme spočítané i všetky vlasy na hlave. Tak prečo by sme sa mali báť? Bude jednoducho tak, ako bude chcieť On.

Dcérky som sa iba opýtala:
- "Prečo vám, mamičkám, robia dnes takéto testy? Ja si nepamätám, žeby ich mne robili. Zbytočne vás rozrušia, vystrašia, a možno mnoho žien aj vďaka nim podstúpi interrupciu, lebo sa cítia byť nepripravené na dieťatko s nejakým postihnutím... a možno aj veľakrát zbytočne... Veď strach má veľké oči, ako sa hovorí a ak nemá kto upokojiť budúcu mamičku, ak nemá pevnú vieru v Boha, veľmi rýchlo podľahne takejto informácii a rozhodne sa pre nešťastné riešenie... ktoré je ale už navždy neodvolateľné... Na čo je toto všetko dobré?" - zamýšľam sa nahlas...

- "Veď to, že na nič", - odpovedá mi dcérka. "Vieš, koľkým mojim kamarátkam tiež vyšli tieto testy zle? Jedna mala riziko postihnutia  dokonca 1:5, a dieťatko sa jej narodilo zdravé. Ja som celkom zabudla, že sa takéto testy robia, keď ma na ne zavolali, neinformovala som sa, na čo konkrétne mi berú krv, ale pri ďalšom tehotenstve ich už odmietnem".

Jej odhodlanie badať aj v tvári, ktorá sa už upokojila, a vyčarila aj úsmev.

- "Nezabudni", hovorím jej, "že ja som v Modlitbách matiek, a že za teba a tvoje dieťatko sa modlia matky na celom svete. Je to Spoločenstvo modliacich mám, v ktorom Pán prisľúbil mnoho milostí prúdiacich z neba, ako vodopád... Každá z nás sa modlí nielen za svoje deti, ale zároveň za všetky deti v Komunite útecha, a každá časť dňa, každá hodina je pokrytá modlitbami matiek, lebo sú už rozšírené po celom svete. Naše deti, teda aj ty, a tvoje dieťatko, ste cez toto Spoločenstvo mocne Bohom požehnané. Verím, že i ty v ňom raz budeš, a budeme navzájom sestry..." :)
Poradila som jej ešte, aby sa každý deň spoločne modlili s manželom desiatok ruženca: Ktorého si, Panna, v Betleheme porodila, Ja som zároveň poprosila kňazov zo Steny modlitieb, tu na Mojej komunite, ktorí na naše úmysly obetujú sv. omše. Veľká pomoc pre nás! Obrovská! Naši milovaní kňazi sa so spoločenstvom veriacich modlia za svoj ľud a jeho potreby...

A dnes, na Deň detí mi moja milovaná dcérka volala, že ide z poradne pre budúce matky, a že jej urobili i morfologický ultrazvuk dieťatka, a že všetko vyzerá byť v poriadku :)

Chvála ti, Pane! Za všetko, čo pre nás robíš, chvála ti, Pane Ježišu Kriste!

obrázok: google