Pijem raňajšiu kávu. Dnes je akosi sychravo. Aspoň sa mi tak zdá. Je po daždi. Lúče slnka sa len ťažko predierajú do okien, aby zvestovali nový deň. To, že je zmena počasia, mi už dávno oznamuje moja chrbtica, ktorá je ako barometer. Môj citlivý ukazovateľ zmien. Rozmýšľam, či si dať veľmi silnú tabletku proti bolesti. Či je už na ňu čas...Aby som sa nestala závislou na práškoch, ktoré sľubujú úľavu od bolesti, ale vlastne nič neriešia...Iba pred tromi dňami som vybrala injekcie, ale ani tie mi neutíšili to, čo tak veľmi bolí...

Zvoní mi mobil. Manžel ma potešil, potreboval ma počuť. Pýta sa, ako mi je, má o mňa starosti...

Po krátkom uistení, že aj dnes to s Božou pomocou určite zvládnem, sa lúčime. Ale ja sa ho ešte stihnem opýtať kratučkú otázku, hoci odpoveď dopredu poznám, ale ktorá vždy zahreje pri srdci:

Ľúbiš ma?

To vieš, že ťa ľúbim.

Aj ja teba. Pa. Spojenie prerušené.

Krátka otázka, krátka odpoveď, ale uistenie o láske toho druhého mi dáva silu vstať a ísť ďalej...

Sychravý deň sa mi zrazu nezdá až taký sychravý. Otváram okno, aby som sa nadýchala čerstvého vzduchu.

Tak ako som aj ja potrebovala počuť slová lásky od môjho manžela aj po 27-mich rokoch manželstva, tak ich potrebuje počuť aj Boh z našich pier.

"Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?" (Jn21,15)

A ešte raz: "Šimon, syn Jánov, miluješ ma?"

A ešte raz: "Šimon, syn Jánov, máš ma rád?"

Šimonova odpoveď bola pravdivá: "Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád."

My vieme, že Pán sa pýtal Petra trikrát preto, lebo žiadal od neho odpoveď za to, lebo ho trikrát zaprel.

Koľkokrát sme my vo svojom živote zapreli Krista? Svojimi hriechmi, svojou ľahostajnosťou pred ostatnými, kedy sme mali dosvedčiť, že sme Jeho nasledovníci, že On je náš Boh, Spasiteľ a Vykupiteľ?

Svojimi slovami, keď sme potupovali a súdili iných? Našimi perami, ktoré ohovárali svojich blížnych, no vzápätí vzdávali vďaky Bohu, lebo sme išli na sv. omšu?

Svojimi skutkami, keď sme nepomohli tomu, kto od nás žiadal pomoc?´Keď sme sa vyhovárali na nedostatok času, peňazí? Veď v tom blížnom, častokrát chorom, nevládnom a trpiacom, bol sám Kristus!

Zapreli sme ho, lebo sme mu povedali: Odíď od našich dverí, lebo ťa nepoznáme!

Koľkokrát v živote sme povedali slová lásky Bohu? Milé, nežné, láskavé?

Bože, milujem ťa! Velebím ťa, vzdávam ti vďaky tvojmu svätému menu!

Chválim a velebím ťa, oslavujem ťa, lebo ty si mocný, ty si živý, ty si svätý  Boh !

Pane, moje srdce ti spieva piesne chvál!

Nemyslite si, prosím, že Boh sa nás to nepýta. On je Osoba. A každá osoba predsa túži po láske. Po láske zamilovaného a milujúceho srdca.  

Láska v nás musí hriať.

Láska a túžba po Bohu je najvyššie dobro, aké sme mohli spoznať, obsiahnuť a prijať. Pretože niet veľkolepejšej lásky na svete, ako je láska Boha Otca, Boha Syna Ježiša Krista a Boha Ducha Svätého.

Lebo v Ňom žijeme, hýbeme sa a sme. Lebo skrze Neho vznikol život. V každom novom človiečikovi, ktorý sa má narodiť, nám Boh posiela seba samého, ako prejav Jeho najvyššej lásky a dobroty.

Nedajme čakať Najvyššieho na svoje slová vyznania pre Neho samého, pre Lásku najdokonalejšiu.

My Jeho lásku cítime na každom kroku. Žehná nás i naše práce, podujatia, rodiny, blízkych…

Necháme Ho aj dnes čakať?

Nech neprejde ani deň, Bože, aby sme si nespomenuli na teba a nepovedali ti, ako veľmi ťa milujeme…

obrázok: Google