Nečakaj, že ťa svet pochopí...

Nečakaj.

Nepochopí.

Prečo by mal?

Prečo by mal pochopiť tvoje dobré úmysly

tvojho konania?

Radšej ti hodí polená pod nohy.

A vysmeje ťa.

Snáď nie si hlúpa, duša, že veríš na

úprimnosť,

poctivosť,

žičlivosť,

dobrotu,

zhovievavosť,

tolerantnosť,

LÁSKU!

Ľudia chcú skôr počuť falošné slová,

ktorými budeš štekliť ich sebavedomie,

sabalásku,

sebauspokojovanie

po svojej pravde a svojej spravodlivosti.

Beda, ak im nechceš natierať falošné fúzy pod nosom!

Ich pýcha zaútočí proti tebe a vystrelí na teba tisíc šípov

nenávisti,

ohovárania,

zrady,

faloše.

Si v ich nemilosti, hoci doteraz si bol ich priateľom.

Pýtaš sa: Pane, ako to?

Veď som neurobila nič zlé, iba som si zastala pravdu!

Odpoveď nájdem pod Krížom..

A zrazu ma nič nebolí...

Pretože vidím, ako Pravda bola opľúvaná,

pošliapaná,

vysmievaná,

pribitá na Kríž.

A ty si svätý Boh!

Pane, čo ti to urobili? Čo sme ti to urobili?

Aká je naša viera, Pane?

Darmo sa budeme biť v prsia, že keby sme v tej chvíli tam boli my,

že sa ti to nikdy nestane! Že my by sme to určite nedovolili!

Ách, akí sme len hlúpi!

Keď si nezastaneme Pravdu tu a teraz, kedy sa očakáva postoj veriaceho človeka,

práve to robíme! Križujeme Krista a robíme jeho rany ešte viac doráňanými a krvavými.

Ako by si chcel obstáť vtedy, kedy by ťa svojou nenávisťou strhol ručiaci dav divokých ľudí,

keď to nedokážeš dnes, v relatívnom pokoji, kľude?

Ale tvoje svedomie to cíti, hlási sa ti, burcuje ťa...až kým ho neučičíkaš mámivým sebaklamom o vlastnej dôležitosti.

Zlý si robí svoju prácu i dnes.

Nielen vtedy, pred dvetisíc rokmi.

Buď na to pripravený a never v priateľstvá,

ktoré ťa šmahom ruky zradia pre svoj prospech.

Ako ich rozoznáš?

Pravé priateľstvo poznáš v pokore.

Ono sa umenší v prospech teba.

Dá ti prednosť pred vlastným egoizmom.

Výjde ti v ústrety spontánne, ešte máš len prosbu na perách...

Nikdy ťa neponíži. Nikdy.

Volá ťa po mene. To tvoje meno znie v jeho ústach ľúbozvučne ako cinkot zvončekov.

Nikdy ťa nezradí. Pretože má v srdci Krista, najvernejšieho Priateľa z najvernejších a Jeho slovo mu je príkazom. Príkazom Lásky rozdávajúcej,

objímajúcej,

stravujúcej,

spaľujúcej.

A tak v tichu kľakám pred Kríž nášho Pána Ježiša Krista a odovzdávam Mu svoje utrpenie, aby ho premenil v odpustenie.

Ježišu, tichý a pokorný srdcom, sprav srdce moje podľa srdca tvojho.