ako darovať seba samého...

Pristúpil ku pokladni, a kým som blokovala jeho nákup, neuvedomovala som si, že mám pred sebou výnimočného človeka.
- Prosím vás, beriete aj tieto stravenky? - opýtal sa.
- Pravdaže, nech sa páči - odpovedám.
Kým ten stravný lístok "doloval" z úzkeho púzdra, hovoril :
- Viete, ja na ňu vždy zabudnem. To dostávam ako darca krvi, ale ja si ju tu založím, a prejde aj rok, kým si na ňu spomeniem, až je neplatná.
Beriem stravenku do rúk a dívam sa na jej nominálnu hodnotu. Je tak malá. Iba 2 eurá! Ja, keby som mala tú moc, dala by som týmto šľachetným ľuďom aspoň päťkrát viac...
- Veľmi si vážim takých ľudí, ako ste vy, - hovorím mu - ,viete, ja som dostala v živote štyri razy transfúziu krvi. Pamätám si, ako som sa dívala na tú fľašku, z ktorej mi do žily prúdila tá životodarná miazga a čítala som si meno, mne nič nehovoriace, ale zachraňujúce mi život. Viete, bolo to už pred štvrťstoročím.
Aj dnes si môžu ľudia prečítať vaše meno, aby vedeli, komu môžu v mysli ďakovať za záchranu života?
- To neviem, ale viem, že dnes je to tak, že všade sú čiarové kódy, kde sú uvedené všetky informácie o mne, dokonca, aj akú som mal teplotu tela v čase odberu...
Takže čiarové kódy...ako na tovare, ktorý ja blokujem. Ľudia sa stali tovarom. Možno ani netušia, akým výnimočným tovarom. To oni sú výnimoční. A skromní. Ako tento muž, ktorého srdce som mala možnosť na krátku chvíľku spoznať...
Zaplatil za nákup, poďakoval sa a odišiel.
A mňa nechal v spomienkach...

Ako som po ťažkom pôrode svojho prvého dieťatka odpadla. Ako bol zrazu vôkol mňa čulý ruch. Ako som si uvedomovala, že mi dávajú cudziu krv. Raz nestačilo. Ešte raz a potom ešte raz...Keďže to bol môj prvý pôrod, (a bola som veľmi mladučká), myslela som si, že je to tak bežné pri každom pôrode...Pri druhom pôrode som dostala krv ešte raz a pri treťom zrazu nič...Tak som sa sama opýtala ošetrujúceho lekára, že kedy dostanem krv.
Opýtal sa: "Prečo?"
"Lebo pri predošlých dvoch pôrodoch som krv dostala a teraz ešte nie". Pousmial sa a povedal, že dnes je všetko v poriadku, že transfúzia krvi sa dáva iba pri zvlášť ťažkých pôrodoch, kedy rodička stratí veľa krvi...
Až hádam vtedy som si do detailu uvedomila, ako mi moji drahí darcovia krvi zachránili život...
Že dostať krv nie je len tak, ako ísť na pohár malinovky do reštaurácie...
Že dostať krv, znamená, že sa za mňa niekto obetoval, aby ma zachránil, čo ja najväčší skutok lásky.
A že bez tých milujúcich ľudí by som tu už dnes vôbec nemusela byť...
Nevidela by som vyrastať svoje deti. Nemusela som im dať ani svoj prvý bozk, svoj prvý dotyk, svoju lásku...
Deti by nemuseli mať mamu, tú najsamozrejmejšiu vec na svete...

Pamätám si, že som veľmi rýchlo zabudla na bolesť, a zároveň tak trochu aj na týchto úžasných ľudí, ktorí mi darovali život, lebo ma pohltila materinská láska, ktorej som sa úplne poddala...
Ale...nebolo to celkom tak...Občas som sa zamyslela a skúmala samu seba, či som sa nejako nezmenila :)
Veď to nie je len tak. Dostala som do seba krv, ktorá dovtedy prúdila v žilách iných ľudí. Krv nie je voda. Má v sebe genetický potenciál. Ani jedna krv na svete nie je presne taká istá, ako krv druhého človeka. Lebo je v nej ukrytý potenciál po rodičoch, prarodičoch, i jeho vlastný. Nezhoduje sa dokonca ani u jednovaječných dvojčiat.
Verím, že tí darcovia krvi mi dali kus seba, kus svojho srdca, kus zo svojich indviduálnych vlastností, a schopností. Verím, že ani dnešná moderná medicína ešte neprebádala, čo všetko človek odovzdáva zo seba pri odbere krvi...
Poviem vám úprimne, že neviem posúdiť, na koľko sa zmenil môj život pred transfúziou krvi a po nej a ako ma ovplyvnil.
Ale jedno verím na sto percent. Že s darovanou krvou som dostala do seba iba všetko to dobré. Neveríte? Ja áno. Lebo verím, že darovať krv idú iba dobrí ľudia.

Lebo iba láska sa daruje.

Nepoznám väčšej lásky na svete, ako tú, ktorá daruje samu seba.

Ktorá daruje samého seba.

A darcovia krvi sú toho privilegovaným príkladom.

Sú to práve oni, ktorým raz povie Pán:
Poď, môj milovaný syn, moja milovaná dcéra, pripravil som ti miesto po pravici v Dome môjho Otca.

Drahý Ježiš, Ty si vylial svoju drahocennú Krv za mňa, aby si ma vykúpil z otroctva hriechu.
Daroval si mi večný život, za čo ti nekonečne ďakujem!

Tebe vďačím za život nebeský, život večný, život nesmrteľný

a

mojím drahým darcom krvi vďačím za život pozemský.

Toto je moje malé vyznanie lásky za ich lásku, že sa obetovali pre mňa, úplne neznámu ženu, ktorá na nich ale nikdy nezabudla...
Požehnávaj ich samých na tele, mysli a duchu, aj ich rodiny.
Buď s nimi v ich ťažkostiach a trápeniach, ale aj v radostiach každodenného dňa.
A dopraj mi tú radosť, aby som sa raz s nimi vo večnosti stretla a tuho sa s nimi vyobjímala...

Len tak na okraj: Som šťastná, že medzi darcov krvi sa môžu zaradiť už aj tie moje dve najstaršie deti, pri ktorých narodení, som ja potrebovala cudziu krv.
Viem, že majú čo splatiť za záchranu života ich matky...

obrázok: Google