Glória spievajme, kresťania plesajme, Kráľovi buď nebeskému, v Betleheme zrodenému, sláva na nebi! Ježiško náš milý, aký si spanilý! Buď od všetkých vždy uctený a na veky velebený Ježiško milý.

Deň pred Vianocami mi prišla moja dcérka i so zaťom zablahoželať k meninám. Chceli tak oddeliť Vianoce od mojich menín, lebo vedia, že v ten Štedrý deň na mňa nie je toľko času, ako by si priali a keďže bola nedeľa, padlo nám to celkom vhod.

Rozbaľovala som si darček a v rukách mi zostala krásna peňaženka. Lenže moje sklamanie bolo dosť veľké, čo si všimla aj Lucinka. Mne sa zdala dosť priveľká, skoro raz taká, ako tá, čo mi slúžila doposiaľ...
Moje dievčatko vedelo, že mi treba novú peňaženku ako soľ. Tá moja bola naozaj taká maličká, že sa mi do nej nezmestili ani všetky potrebné doklady. Keď som išla s deťmi ku lekárke, ich kartičky poistencov sa mi voľne povaľovali v kabelke, lebo sa mi tam nezmestili, a ja som sa vždy bála, že ich stratím...
Tajne som sa zamilovala do jej peňaženky, lebo bola aj pre mňa tak akurát...Akurát do ruky, z poddajného mäkkého materiálu a s množstvami priehradiek - viditeľných, i skrytých...no proste sen!

A ja teraz tu sedím a v rukách držím síce podobnú, ale predsa inú peňaženku! Otváram ju stále dookola, no, priehradiek má neúrekom, nielen na kartičky pre moje deti, ale možno aj susedove...Rozmýšľam, že musela byť aj veľmi drahá, lebo je z tej najjemnejšej kože, akú som kedy držala v rukách...ale je taká veľká! Čo ja s ňou budem len robiť?
"Mami, vieš, vedela som, že sa ti páčila tá moja, ale takú som už nikde nezohnala. Ale neboj sa, zvykneš si aj na túto, aj moje kamarátky majú také veľké a všetky hovoria, že menšiu by už nikdy nechceli. Ale ak chceš, vymením ti ju, určite to nebude problém".
"Ale to nemusíš", hovorím rýchlo a ako dôkaz, že to myslím vážne, začnem si premiestňovať všetky tie maličkosti do tejto novej peňaženky a snažím sa svoje rozčarovanie zahladiť úsmevom...
Odišli. A ja som sa so svojím sklamaním podelila manželovi, lebo on pri našom rozhovore nebol, Vyžalovala som sa mu, aká som bola protivná, ale že som nedokázala prekonať samú seba, lebo naozaj neviem, či si na túto novú peňaženku zvyknem...Iste sa čudoval mojej reakcie, ale myslím si, že si dostatočne neuvedomil, aká je to pre mňa každodenná a prepotrebná vec. Možno si myslel, že je to iba nejaký výstrelok mojej fantázie a keďže nepovedal nič, išli sme spať.

Je Štedrý deň ráno a ja sa ponáhľam do práce. Zo stola schmatnem starú peňaženku a chvíľu rozmýšľam, či si do tej novej preložím aj eurá, ale je to iba zlomok sekundy, čas ma naháňa. "Možno na budúce", pomyslím si a už ma niet...Nová peňaženka zostala opustená...

Keď ma moja rodinka privítala po pracovnej šichte doma a zablahoželali mi aj oni v tento sviatočný deň k menu, videla som, že mi chcú ešte niečo povedať. Začal môj manžel:
"Vieš, aký vzácny dar si dostala včera od Lucinky? My sme sa dnes všetci svorne zhodli, že je veľmi nádherná. A že takú peňaženku nenosí len tak hocikto. Takú peňaženku nosia iba dámy. Váž si to, musela byť nielen veľmi drahá, ale hlavne, ty si veľmi drahá a vzácna v srdci našej dcéry, keď ti kúpila taký hodnotný dar!"
Onemela som od úžasu! Vyrazilo mi to dych! Moji drahí chlapi! Boli to oni, aby ma upozornili na hodnotu daru, ktorý som si ani nezaslúžila!
Okamžite som si do nej preložila ešte všetky ostatné veci a vedzte, prosím, že tak stúpla v mojich očiach, že by som si ju už nevymenila za nič na svete!
V tej istej chvíli som zdvihla telefón a zavolala som Lucke, aby mi odpustila, že som bola včera taká hlúpa, a dala som jej najavo svoje emócie zo sklamania, že toho veľmi ľutujem, že jej darček pre mňa je ten najkrajší, a najúžasnejší, že sa mi veľmi páči a že jej veľmi pekne ďakujem.
Chvíľu bolo ticho v telefóne, na obidvoch stranách. Slzy šťastia nám zabránili v rozhovore, a až po chvíľke som sa dozvedela, že je veľmi rada, že hľadať peňaženku pre mňa bolo veľmi ťažké, že jej to trvalo celé dva mesiace, nakoniec sa rozhodla pre túto, lebo bola nielen jedinečná, ale aj jediná, a bála sa, že si ju niekto kúpi...

Čo vám chcem týmto všetkým povedať?

Je čas Vianoc. Čas Narodenia Krista Pána.

Matka Božia nám vložila do jasieľ svojho Synčeka.

Nie je to hocijaké dieťatko. Je to Boží Syn.

Vieme dostatočne ohodnotiť cenu tohto veľmi drahého a vzácneho Daru?

Spasiteľ sveta, môj i tvoj Vykupiteľ!

Prišiel medzi nás ako Nemluvniatko a vystiera ku nám svoje rúčky a čaká na nás, aby sme Ho privítali, pozdravili...

Iba čaká...

Prišiel medzi nás Dar z Nebies!

Vážme si túto vzácnu chvíľku. A rozširujme túto veľkú Zvesť všetkým!

Lebo nie všetci o tomto Dieťatku vedia! A ako sa to dozvedia, ak nie od nás? Ak im to nepovieme my, čo sme Ho prijali do svojich sŕdc, do svojich životov?

Vidíte, ani ja som nevedela, čo som dostala, až kým mi to nepovedali tí, čo spoznali hodnotu môjho daru.

A Boh je viac!

Dáva sa nám všetkým!

Bez ohľadu na to, či sme dobrí, alebo zlí, bohatí, či chudobní...

Dnes oslavujeme Narodenie Toho, ktorý bol predpovedaný prorokmi.

Ak Ho poznáme my, nemlčme, nenechávajme si túto radostnú Zvesť len pre seba, hovorme o Ňom všetkým, od srdca k srdcu, od domu k domu, aby ho spoznal celý svet! Aby nebolo človeka na Zemi, čo Ho nespoznal a neklaňal sa Mu...

Ak stretneme priateľov, miesto obligátnej otázky, čo si dostal pod stromčekom, opýtajme sa: "Bol si sa už pokloniť Ježiškovi? Že nie, nevadí, poď, pôjdem spolu s tebou, Čaká aj na teba a nekonečne ťa miluje!"

A nechajme pôsobiť Boha v ich srdciach. On sa im už dá spoznať tak, ako aj nám...

Mamička Mária, ďakujeme ti, že si dala svetu Syna - Boha, moju spásu!


Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa!

obrázok: internet