Ježiš ho udelil Petrovi: dal mu meno, čo v Starej zmluve znamenalo podstatnú zmenu (Abram, Abrahám), povýšenie pre toho, komu bolo dané (Jn1,42). Navštívil Petra v jeho dome (Mt8,14), z Petrovej lodičky kázal (Lk5,3), zaplatil zaňho chrámovú daň (Mt17,26), jemu prvému umyl nohy (Jn13,6). Po svojom zmŕtvychvstaní sa osobitne zjavil Šimonovi Petrovi a z apoštolov jemu prvému (Lk 24, 34 1Kor15,5). Peter je v katalógoch apoštolov vždy na prvom mieste.

Sv. Peter, apoštol, vedel, uvedomoval si, že Kristus jeho ustanovil za Hlavu Cirkvi.

Svoju najvyššiu moc opravdu aj vykonával: v deň príchodu Ducha Svätého káže ľudu (Sk2,14).

Prehovorí za ostatných apoštolov aj pred hlavnou radou  (Sk4,8), vedie voľbu nového apoštola Mateja (Sk1,15), súdi Ananiáša a Zafiru (Sk5,3n).

On urobí v živote Cirkvi veľmi rozhodujúci krok: prijme do Cirkvi prvých pohanov (Skhl.10) Prvý sa ozve na Jeruzalemskom apoštolskom koncile a jeho mienka je rozhodujúca (Sk15,7)

Nástupcovia Sv. Petra ap. na biskupskom stolci rímskom.

Kristus povedal apoštolom a medzi nimi aj Petrovi: "Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta" (Mt28,20).

Lenže Kristus dobre vedel, že ani apoštoli, ani Peter sám nebudú žiť do skončenia sveta. Keď ich teda posielal do celého sveta, ku všetkým národom, myslel aj na iných zákonitých, apoštolských nástupcov, biskupov, a na prvom mieste na nástupcov sv. Petra Bez takého nástupníctva by Cirkev zostala bez skalného základu, bez nositeľa kľúčov a s tým spojenej moci na celú cirkev, zostala by aj bez najvyššieho viditeľného Pastiera - a Cirkev predsa má trvať až do skončenia sveta.

Dejiny dokazujú, že nástupcami sv. Petra apoštola boli rímski biskupi na jeho stolci. To sa vždy všeobecne uznávalo a nijaký iný biskup si nenárokoval toto nástupníctvo. Také uznanie však predpokladá, že sv. Peter apoštol bol rímskym biskupom, prvým pápežom a že zomrel za Krista. (pokračovanie)

(Malý teologický lexikon)