« Назад

Hanbím sa...

Hanbím sa...

Keď do našej dedinky príde zmrzlinár, vieme, že je tu konečne leto. Áno, práve zmrzlinár je predzvesťou slnka, vody, dovoleniek a detských prázdnin. Zmrzlinu nám predávajú úžasní ľudia, ktorí majú pri škole, ale aj pri kostole, keďže je to rovnako blízko, svoj stánok. Vždy na leto ho otvoria a na zimu zatvoria. Vtedy všetko stíchne, aj krásne melodické pesničky, ktoré jemne "poletujú" v ovzduší a prilákavajú návštevníkov na sladkú dobrotu.

Ale dnes je ešte stále leto a tak je všetko v poriadku. Relatívne. Keby...

Keby našej dedine nerobili hanbu tí nespratníci, ktorí tejto mladej a úžasnej rodinke,
ktorá za nami,
za svojou prácou,
za to, aby nám robili radosť a spestrovali nám naše veľmi horúce chvíle ochladzovaním sa zmrznutou maškrtou,
a nerozbíjali im stánok, prístrešok ich živobytia...Ani oni nemajú nič za darmo.

Prichádzajú za nami cez niekoľko dedín. Nebývajú len "tu za rohom", ako sa povie...Svoje miesto si našli pri Chráme Frivadskej Panne Márii, kde sa im zapáčilo...že sú veriaci, netreba ani písať...často ich vídam na bohoslužbách...

Ak sa ich opýtate, ako sa majú, odpovedia: dobre. Nikdy sa na nič nesťažujú, ba vždy Vám  ku kornútku zmrzliny pribalia aj úsmev a láskavé slovo.
Mám ich veľmi rada pre ich srdečnosť, láskavosť a vľúdnosť.
Patria jednoducho ku nám, ako keby sa tu boli narodili. Ako som už písala, keď "na zimu odletia do teplých krajov", tak naša ulica akosi spustne, je nám za nimi smutno...

Tento týždeň, na Sviatok Nanebovzatia Panny Márie, sme sa zasa "vyznamenali".
Keď sme išli na raňajšiu svätú omšu, videli sme popred ich stánkom spúšť...povybíjané sklá, kornútky po zemi, pošliapané, znehodnotené...katastrofa! Hanbím sa za nás, že sa to deje v tak kresťanskej dedine. Hanbím sa za nás, že matky nevedia, kde majú v noci svoje deti...Už zosnulý pán kanonik nám často hovorieval, že gazdiné majú hydinu pozatváranú, ale nevedia, kde majú svoje deti, a nikomu nechýbajú...Neviem, kto to bol, nemôžem súdiť, ale nemôžem ani mlčať, keď sa niekomu deje krivda...Iba tak sama pre seba si myslím, že je to nejaká "nespratná" mládež, ktorá si už nevie rady sama so sebou...

Pamätám si, keď do našej dediny prišli pred pár rokmi prvýkrát. Doniesli nám do obchodu všetkým predavačkám veľké zmrzlinové poháre len tak, z lásky. Aby sme vedeli, že sú tu...

Alebo ju rozdávali ako odmenu všetkým školákom za výborné vysvečenie...Rozumiete? Našim deťom...

Keď prišla do obchodu už po tejto udalosti táto mladá pani, povedala som jej: "A chcelo sa vám ešte ku nám prísť?"
Iba sa usmiala. Vedela som, koľko námahy stojí za tým úsmevom. A odriekania. A lásky.
"Viete, hanbím sa za nás, že vám robíme takéto zlo!"
Pozrela sa na mňa a povedala: "Akoby to robil niekto naschvál. Ale sú tu aj dobrí ľudia..."
Zamrazilo ma. V jej slovách ma objala láska. Nevyčítala, nekarhala, nežalovala sa...Lekcia lásky v priamom prenose...
Každý rok to isté. Každý rok zdevastované prístrešie svojej práce. Každý rok musia všetko opraviť a začať odznova.
Ani netreba hovoriť, odkiaľ čerpajú posilu na toto všetko. Svoju vieru žijú navonok. Ak chcete zažiť pokoru a lásku, príďte si ku nim kúpiť zmrzlinu, uvidíte, že hovorím pravdu...

Včera večer, tesne pred západom slnka som vyšla na balkón a polievala som si muškáty. Myšlienky som mala práve pri nich a rozmýšľala som, že ktovie, čo by som urobila na ich mieste ja...Či by sa mi chcelo ešte chodiť tam, kde nám robia zle, kde nám neprajú a bolo mi akosi smutno na duši. V tom popred naším domom prechádzalo auto. a keďže išlo pomaličky, zdvihla som hlavu od tých svojich kvietkov a pozrela som sa na vodiča. A zazrela som usmiatu tvár tejto mladej ženy, - ktorú tak ťažko skúšame, - a ruku, ktorá mi kývala na pozdrav...
Oči sa mi zarosili...V tom geste som videla odpustenie...
Už po koľkýkrát? Ani sama neviem...

obrázok: Google

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Tak to je ziva vieraemoticonKeby sme sa vsetci takto vedeli k tazkostiam stavat.Dakujem za blog.Velmi ma povzbudil.
Отправлено в 19.08.12 15:20.
Mt 24,12 A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska.
Отправлено в 19.08.12 16:41.
Krásne, ale aj ťažké..., naozaj živá / žitá / viera, ktorá sa len tak ľahko niečomu nepoddá...
Отправлено в 19.08.12 21:55.
Evka, veľmi pekne, živo napísané.....Ďakujem. Vrátila som sa do obdobia sped niekoľkých rokov, keď boli i neďaleko našej bytovky a v lete som mala veľmi rada túto chutnú pochúťku a nosila som aj termosku, lebo aj mamička po deväťdesiatke veľmi ľúbila....a ja som si všimla, že do tej termoskymi buď pán alebo pani dávali dvojmo....pamätali si mamku, ešte keď cupitala naokolo s paličkou....
A tiež sa stalo, že im počas zimy niekto prístrešok rozbil....a viac neprišli.
Отправлено в 19.08.12 22:18.
emoticon
...ale sú tu aj dobrí ľudia.
Daj vedieť keď prídu ja si tu zmrzlinu pôjdem určite od nich kúpiť.
emoticon
Отправлено в 19.08.12 23:20.
Smutne je, ze niet nikoho, kto by tomu zabranil, kedze sa to "opakuje", ze to ostatni len tak dovolia. No je za tym nieco horsie. Ludska bazivost (pazravost) a zamestnanie tych, co to robia, ktore "oficialne neexistuje" a s ktorym si neda rady ani exekutiva, lebo aj ta ochorela na korupciu, alebo ma sama strach, aby sama nedostala na chrbat... to nie je o tom, ze by im ti ludkovia vadili, ale oni chcu zit z ich penazi... a ak ich nezaplatia, budu to robit dalej.
Отправлено в 20.08.12 14:40.
Jarmilka, môžeš prísť, už ju opäť predávajú...a určite čakajú na Teba emoticon
Отправлено в 21.08.12 16:47 в ответ на Jarmila Haragová.
Zo solidarity s Vami ideme lízať zmrzlinku k Dominikovi do Popradu -Veľkej, to je taká milá mini kaviareň cukrárnička, najprv predávali vonku ale potom tam nabrala rýchlosť premávka a vozík sa viackrát prevrátil,tak kúpili časť domčeka....
Kto býval alebo mal dlhší pobyt v Bratislave pred 20-30 rokmi, iste pamätá na pána "Holúbátka". Už predáva zmrzlinu v nebi. Bol to Balkánec, vozil si vozíček pripevnený k bicyklu a pendloval medzi Patrónkou a Centrálnym trhoviskom. Meno dostal podľa jeho typickej vety: " Kúpte, holúbátká, kúpte si zmrzlinu, lebo fčil ješte je, ale nebude!"
Отправлено в 21.08.12 17:07.
emoticon to je dobré, ale tak dávno som nežil, alebo bol len malý a už vôbec nie v Bratislave.
Отправлено в 21.08.12 20:16 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Ja som aj žila, aj v Bratislave, ale som ho veru nestretla. Asi som sa pohybovala po nesprávnych uliciach ;)
Отправлено в 21.08.12 20:36 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Pamätám, Balkánci a zmrzlina! Mali najlepšiu! Ale aj "vodová" zo stroja mi vtedy chutila, rada na to spomínam.
Отправлено в 24.08.12 16:51 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.

whole-profile
Ž95,1 Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu.

Eva belongs-to:

Друзья

Štefan Hrbček
Martin Lojek
Miroslav Priecel
Ján Pankovčin
Anna Lojeková
Robert Krett
Martin Majda
Marcela Bagínová
июня 19
Daniel Ruščák оставил(а) комментарий к записи Bohu vďaka!... в дневник Eva Vráblová .
12:22
октября 21
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Rodičia, viete, čo si vaše deti kupujú na desiatu?, в дневник.
15:19
мая 4
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Deti - ako plod manželskej lásky, в дневник.
11:53
апреля 16
Eva Vráblová updated a blog entry, Súcitíme.
12:27
Eva Vráblová updated a blog entry, Súcitíme.
12:19
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Súcitíme, в дневник.
12:13
апреля 12
Eva Vráblová updated a blog entry, Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:43
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Priatelia sú hviezdy na nebi, в дневник.
17:39
апреля 10
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Milujem, milujem svoj život, в дневник.
17:22
апреля 8
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších..., в дневник.
16:42
Подписаться на деятельность Eva Vráblová. (Открывает новое окно)