« Назад

Neustále rozprávajme o zázrakoch živého Boha

Piate dieťa.

Keď naše štvrté dieťatko malo šesť mesiacov, bývala som akási veľmi unavená. Veľmi som túžila poobede si aspoň na chvíľočku ľahnúť. Pripisovala som to veľkej únave, lebo Miško býval veľmi plačlivý a vyžadoval si našu neustálu pozornosť. Keď to neprechádzalo ani na druhý, ani na ďalší deň, v tom mi to došlo!
Som zasa tehotná!
To nemôže byť pravda!
Nemôže!
Pane Bože, však to nemyslíš vážne?!
Práve teraz, keď som si už konečne začala materskú vychutnávať? Keď už je Mišenko trošička lepší, že v kuse neplače... Že už spinká aj dlhšie, ako iba pol hodinu...
Bála som sa...
Bála som sa veľmi pôrodu. To mi prišlo na myseľ ako prvé. Nesmejte sa mi, prosím, ale pôrody pre mňa znamenali nočnú moru. Detičky mávali pri narodení veľkú pôrodnú hmotnosť, čo znamená, že ma aj veľmi vytrápili. Bola by som dala za cisársky pôrod aj polovičku kráľovstva, keby sa dalo, ale ja nie, ja som vždy "musela" rodiť prirodzenou cestou...)))
Bála som sa...
Či to zvládneme finančne...Päť detí je predsa päť detí a my sme obyčajná rodina...Staršie deti pôjdu onedlho na stredné školy, čo znamená zvýšenú finančnú záťaž...
Bála som sa...
Ľudských rečí...To viete, život na dedine...Každý s každým sa tu pozná, každý má právo povedať poznámku typu:"Jéééj, ty si zasa tehotná, to nerobíte nič iné, len deti???" Smiechom som im odpovedala, že sme veľmi bohatí, lebo máme veľa detí...čiže bohatí na lásku...a trocha vážnejšie: "Čo neviete, že sa deti rodia z lásky a že je to Boh, čo ich požehnáva?"


Ale teraz to bolo predsa len niečo iné...Päť detí...Nikdy mi ani len vo sne nenapadlo, že by som ich mohla mať päť...
Ešte v ten deň som si kúpila tehotenský test. Nemohla som sa dočkať rána, lebo raňajší test je najspoľahlivejší...Keď som počula, ako manžel ráno vstáva do práce, vstala som aj ja. Začudoval sa, čo robím hore tak zavčasu. Povedala som mu, prečo. Pokrútil hlavou, vraj "nemožné!" a išiel si robiť raňajky...
Závidela som mu ten pokoj, že ho nič nevie rozhádzať, pričom ja som bola ako na tŕní...
Na výsledok testu sa musí čakať nejakých pár minút... a mne po tej krátkej chvíli vyšiel test pozitívny. Vyvaľovala som okále na tie dve čiarky a rozmýšľala som, na koľko musí byť tá druhá čiarka dotiahnutá do konca, lebo jej bola iba polovica...Ale na príbalovom letáku bolo napísané, že ak je aj druhá čiarka slabučká, alebo iba polovičná, alebo prerušovaná, aj tak je to pravda a že som celkom určite tehotná...Moja predtucha sa naplnila.


Viem, že sa mi zatočila hlava a ani sama neviem, ako som došla do obývačky. Manžel ma tam našiel sedieť v kresle a zbadal, aká som bledá. Vôbec mu to nedošlo a opýtal sa: "No čo, už to vieš?"
"Áno, som tehotná."
"To nemôže byť pravda, kedy by sme to stihli?" Typická reakcia môjho manžela, ktorá mi vždy dokáže vylúdiť úsmev na tvári...)
Tentoraz som mu povedala, ako veľmi sa bojím, ako vyžijeme..".Veď to nie je sranda, príde do našej rodiny ďalší človiečik, ako to všetko zvládneme?"
Muž sa pozrel na hodinky a povedal, že sa už musí ponáhľať a že sa o všetkom porozprávame poobede, keď príde z práce domov. Ale musel mi v očiach zazrieť úzkosť, lebo podišiel ku mne, objal ma okolo pliec a povedal mi:

"Neboj sa, keď Pán nedá zahynúť ani tým vtáčatkám, čo lietajú nad nami, ani nám nedá zahynúť", pobozkal ma a už ho nebolo.

A v tom okamihu ten strašný strach zo mňa opadol, ako lístie zo stromov na jeseň...

Povedala som si: "Pane, tebe odovzdávam seba i ten nový život, čo sa vo mne prebúdza, nech sa stane tvoja svätá vôľa".

A keďže bolo iba päť hodín ráno, ešte som sa vrátila do postele, ľahla som si vedľa Miška, ktorý ešte sladúčko spinkal a zaspala som tvrdo, oddaná do vôle Božej.


Pointa tohto príbehu a ten zázrak, ktorý som vám sľubovala na začiatku, je až tu...Hoci zázrak, že mám päť zdravých detičiek, je zázrak nad všetky zázraky...


Po nejakom kratučkom čase, nepamätám si už, koľko máličko dní iba prešlo od tohto zážitku, manžel prišiel raz z práce a hovorí mi, že ho v zamestnaní idú preradiť na inú funkciu. Keďže to ešte nikdy nerobil, pýtala som sa ho, či to bude vedieť. "Neviem, uvidím", bola jeho odpoveď," s pomocou Božou to hádam zvládnem." Viem, že musel na sebe tvrdo popracovať, lebo sa musel zaúčať práci s počítačom, ktorý dovtedy nevedel ani spustiť a mnoho ďalších úkonov, ale iba my sme vedeli, "kto to všetko zariadil." Pretože manžel začal automaticky aj viac zarábať a tak sa drahý Pán takto postaral o svoje deti...


Prečo to všetko píšem?


Povzbudzujem všetky mamičky, aby sa nebáli prijať aj viacero detičiek, ktoré sa hlásia k životu, lebo láskavý Boh, Darca života sa o ne celkom určite postará, ako aj o nás, len Mu treba vo všetkom dôverovať. Mať viacero detičiek, je veľké šťastie a nekonečná radosť. Náš dom nikdy nie je pustý, stále sa nám v ňom ozýva detská vrava, nikdy sa nenudíme a nebýva nám smutno.
Pretože láska sa láskou násobí...

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Úzasné!!!!!!!!!!! Som tiez z rodiny s piatimi detmi, núdzu sme netreli, Pan sa postaral o vsetko!!!! Chvála Pánovi a vdaka za jeho dobrotivost a lásku! Vam - Tebe, Evicka vdaka za prispevok! Je to dolezite a prepotrebne, vydavat svedectva o Panovej starostlivosti, lebo dnes je strach velmi mocny a ludia sa boja vsetkeho... ani sa tomu nedivim, no nestaci im len povedat "nebojte sa" - vlastne staci, lebo to povedal Pan, no potrebujeme svedectva, aby sme to dokazali uverit. Vdaka za toto uzasne svedectvo!
Отправлено в 23.07.12 17:45.
Úžasné svedectvo, ktoré potvrdzuje životnú pravdu, že dar Pána Boha – dieťatko – je požehnaním. Každé dieťatko prináša do rodiny lásku. Veľkou Božou milosťou je toto rozoznať a byť tak naplnení radosťou, ktorá sa znásobuje láskou.
Отправлено в 23.07.12 17:51.
Отправлено в 23.07.12 19:08.
Ďakujem Vám za Vaše milé slová, ktoré veľmi potešia. Áno, neustále treba vydávať svedectvo, že Pán je živý a že je to naozaj On, ktorý riadi naše životy. A že sa vždy, za každých okolností o nás postará.
Chcem osloviť aj oteckov, aby vždy verne stáli pri svojej manželke a boli jej veľkou oporou. Lebo žena okrem toho, že túži byť milovaná, potrebuje cítiť aj veľkú oporu vo svojom mužovi. Ja som svojmu drahému manželovi veľmi povďačná, že nikdy, ani len v náznakoch mi nedal najavo, že ďalšie dieťa je pre nás už neprípustné, aby som si ho dala "preč". Vidíte, ako mi jeho postoj zahnal všetky chmáry a ja som po niekoľkých bezsenných nociach, kedy mnou začal ten strach lomcovať, zaspala "spánkom spravodlivých" a nič ma už viac netrápilo. Vážim si ho, že vždy stál pri mne, že sa zriekol svojho pohodlia v prospech detí, že ich v noci kolísal a nosil na rukách, keď som ja už nevládala, a ráno išiel taký nevyspatý a unavený do práce. Že si ešte stále nekúpil auto, po ktorom tak veľmi túži. Že ešte nikdy nebol na dovolenke, aj keď by si ju zaslúžil.
Nevieme, aké plány má s nami všemohúci a láskavý Boh, nám ale prináleží zajasať: Oslavujme Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá na veky!
Отправлено в 23.07.12 20:44.
Amen! Samozrejme aj ockovia-manzelia! Ved bez nich by to neslo! Je velkou milostou, mat takeho manzela. ja mam tiez taku milost...za ktoru velmi dakujem. Nech ich chrani a sprevadza sv. Jozef - patron manzelov! Amen!
Отправлено в 24.07.12 7:37 в ответ на Eva Vráblová.
Najkrajším a najsilnejším svedectvom je príbeh z vlastného života, života, ktorý je zameraný na lásku a vedený Božou láskou.
Отправлено в 24.07.12 7:41.
Отправлено в 24.07.12 8:10.
Vďaka vám všetkým! Ešte vám dlhujem informáciu, ako prijali staršie deti radostnú správu, že sa im narodí ďalší súrodenec. Raz sme si ich všetky zavolali a povedali: "Chceme vám oznámiť, že nám Pán Boh požehnal a narodí sa nám ďalšie dieťatko." S manželom sme čakali, že začnú aj trocha frfľať, lebo veď Miško ich obral o pokoj, ale oni rozradostení vykríkli: "Hurá!!! Aspoň sa už nebudeme biť o Miška! A bolo by úplne, že super, keby si mala dvojičky!"
To slovíčko "biť" bolo doslovné, lebo zo školy bežali ozlomkrky o preteky, kto z nich prvý vstúpi do chodby a zakričí: Ja prvý bavím Miška, nie, ja prvý, ja prvýýýýý...a ozývalo sa mi to dovtedy, kým sa Miško nezobudil a nezaplakal. Darmo som im ukazovala s prstom na rukách, aby boli ticho, že som ho práve ťažko - preťažko uspala...ale hnevať som sa nesmela, veď to bola veľká radosť...))) No a narodil sa nám Jakubko a s Miškom sa majú veľmi radi, všade spolu chodia, vymýšľajú, ale si aj navzájom pomáhajú...)))

Všetkých Vás pozdravujem a vyprosujem od Pána hojnosť milostí, aby sme všetci boli vnímaví na dary Ducha Svätého. Ste v mojich modlitbách..)))
Отправлено в 24.07.12 16:41.
A Jakubkovi vyprosujeme na jeho zajtrajšie meniny veľa požehnania od Pána a hlavne od jeho nebeského patróna, sv. Jakuba !
Отправлено в 24.07.12 17:02 в ответ на Eva Vráblová.
Отправлено в 24.07.12 17:27 в ответ на Anna Wechterová Krištínová.
No, pani Evka- občas sme si nerozumeli, ale za toto krásne svedectvo klobúk dole!!
My sme síce len dve sestry, ale mamka pochádzala z 9 žijúcich detí , 2 zomreli ako batoľatá.....rozprávala, ako žili chudobne a krásne, ako si pomáhali a potom rodičom.....Takéto svedectvá treba šíriť, aby Slováci nebola za dve-tri desať ročia menšinou, aj keď nie som rasistka a vidím, akú krásnu prácu robí náš o. Štefan a jeho spolubratia s Rómami.Ďakujem!
Отправлено в 24.07.12 20:41.
Jozef Fatura
Отправлено в 25.07.12 0:17.
Milá pani Majka, veľmi pekne ďakujem a vedzte, že si Vaše slová veľmi vážim...
Verím, že to všetko medzi nami boli len malé nedorozumenia a prajem Vám, i sebe, aby to bola vždy len láska, čo nás bude spájať :-)
O. Štefan je veľmi obdivuhodný, má moju úctu...
Отправлено в 25.07.12 17:24 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Ešte raz veľmi pekne ďakujem.
Vašu pozornosť i pozornosť všetkých som chcela nasmerovať k Pánu Bohu, ako veľmi miluje svoje deti, keď mu oni povedia svoje "áno". Je to On, ktorý im beží prvý v ústrety a obdaruje ich svojimi prehojnými darmi a milosťami, až sa zdá, že ich nedokážete obsiahnuť...
I v mojom prípade mohol čakať, až porodím ďalšie dieťatko, a až potom zariadiť, aby manželovi zamestnávatelia ponúkli lepšie platené miesto, (lebo, že to bol zázrak, o tom niet ani pochýb!), ale my sme Jeho Dobrotu čerpali okamžite...Pán je Milujúci Boh, nikdy nemešká so svojimi Darmi a prisľúbeniami pre toho, ktorý Ho miluje...Je to nekonečná Láska...Pane Bože, tebe patrí naša česť a veleba až po všetky dni nášho života!
Отправлено в 25.07.12 17:58 в ответ на Jozef Fatura.
Krásny príbeh.
Celkom by mi stačil aj bez "pointy" o preradení manžela na lepšie platené miesto. Ten pokoj, čo nám Pán dáva do srdca, keď sa na neho spoľahneme.
Tým samozrejme nechcem povedať, že by tam ten záver nepatril. Je to tak, Pán sa postará o svoje "vtáčatká". Akým spôsobom, to treba nechať na neho. emoticon
Отправлено в 01.08.12 11:56.

whole-profile
Ž95,1 Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu.

Eva belongs-to:

Друзья

Štefan Hrbček
Martin Lojek
Miroslav Priecel
Ján Pankovčin
Anna Lojeková
Robert Krett
Martin Majda
Marcela Bagínová
июня 19
Daniel Ruščák оставил(а) комментарий к записи Bohu vďaka!... в дневник Eva Vráblová .
12:22
октября 21
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Rodičia, viete, čo si vaše deti kupujú na desiatu?, в дневник.
15:19
мая 4
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Deti - ako plod manželskej lásky, в дневник.
11:53
апреля 16
Eva Vráblová updated a blog entry, Súcitíme.
12:27
Eva Vráblová updated a blog entry, Súcitíme.
12:19
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Súcitíme, в дневник.
12:13
апреля 12
Eva Vráblová updated a blog entry, Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:43
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Priatelia sú hviezdy na nebi, в дневник.
17:39
апреля 10
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Milujem, milujem svoj život, в дневник.
17:22
апреля 8
Eva Vráblová добавил(а) новую запись, Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších..., в дневник.
16:42
Подписаться на деятельность Eva Vráblová. (Открывает новое окно)