Keď sa bližšie pozrieme na zrnká obilia, z ktorých je chlieb pripravený, máme pred očami celú minulosť Ježiša, históriu Vykupiteľa.

Keď Pán Ježiš hovorí o zrnku obilia v evanjeliu, vidíme rozsievača a zrnko obilia, čo musí zomrieť, a touto smrťou znova povstane a dá hojnú úrodu, tridsaťnásobnú, šesťdesiatnásobnú, stonásobnú. Je v tom celá smrť a zmŕtvychvstanie Krista a plody vykúpenia.

Aby sa zo zrnka obilia stal chlieb, treba ho pomlieť na múku, a z múky sa potom upečie chlieb.

Ježišovo telo rozdrvili, aj jeho srdce a dušu - celú osobu.

V pšeničnom zrnku je skryté celé tajomstvo Ježišovej lásky k nám tým, že sa nechal rozdrviť, aby sme my mohli byť ním nasýtení a zbožštení prostredníctvom tohto pokrmu.

Keď Ježiš hovoril o chlebe života, povedal:" Kto je moje telo a pije moju krv, má život večný a ja ho vzkriesim v posledný deň" (Jn6,54). Aký chlieb? "Ten, čo vám Syn človeka podáva, nie ten chlieb, čo jedli vaši otcovia, veď oni umreli..."

Preto treba prežívať stredy a piatky s láskou k eucharistickému chlebu, s predstavou nášho vykúpenia. Panna Mária nás chce celých ponoriť do tohto tajomstva, nielen duchovne, ale aj materiálne.

Panna Mária je židovská žena veľmi konkrétna a presná. Vkladá nás do chleba, aby sme boli akoby povinní byť s Ježišom. Pôstom sústreďuje našu pozornosť na prítomnosť a lásku Ježiša, necháva nás nadchnúť sa spolu s ňou, pretože Ježiš sa vo svojej veľkej poníženosti stal chlebom.

V tomto je skutočný význam pôstu.

(sestra Emmanuela - Pôst, prostriedok na uzdravenie a oslobodenie, krátené, pokračovanie na budúce)

obrázok: http://www.infovek.sk/predmety/rimskokatolnab/material/foto/chlieb_zivota.jpg