Moje emócie po výsledkoch hlasovania v Referende o rodinu boli vystupňované až po okraj. Bolesť Smútok Rozčarovanie Bezmocnosť Plač

Naozaj som si musela dobre poplakať, aby všetka tá bolesť z neplatnosti Referenda, sa zo mňa vyplavila slanými slzami, a uľavila tak mojej duši.

Uvedomila som si nahú realitu našej spoločnosti.

Ľahostajnosť mnohých sŕdc, ktoré nevideli, nechceli a netúžili bojovať za svoje rodiny.

Neboli ochotní vydať zo seba maximum svojej vôle, aby zabránili Nepriateľovi vstúpiť do našich rodín.

Uverili podsúvanej lži, ktorú im sprostredkovávali médiá, ktoré informovali negatívne, čiže v neprospech Referenda.

Mnohí necítili potrebu v sebe ísť bojovať za niečo tak samozrejmé...a veľmi drahé.

A mnohí mi povedali, že človek má svoju slobodnú vôľu, tak prečo by sme to všetko, čo sa v Referende pýta, mali zakazovať? ...veď iste – ale kde doviedla slobodná vôľa najkrajšieho anjela Satana?

A tak namiesto moralizovania, obviňovania všetkých naokolo, - lídrov Aliancie za rodinu,  - Sv. Cirkev, - že sme neurobili všetci dostatok  všetkého, aby sme lepšie spropagovali Referendum, a tým pádom i sypania si popola na vlastnú hlavu, si uvedomme, čo toto Referendum prinieslo...

Prinieslo nám žalostný stav o našej spoločnosti.

Povedalo nám, že naše rodiny sú nemocné, choré. To hovorím s najväčšou pokorou, akej som schopná.

Rodiny rozvrátené, rodiny neúplné, rodiny, kde sa neverí v inštitúciu rodiny.

Rodiny, kresťanské rodiny, kde sa ospravedlňuje a toleruje hriech nemanželského spolužitia.

Rodiny, ktoré ani rodinami nikdy nestihli byť, lebo otec bol z nej vylúčený ešte dávno pred narodením svojho dieťaťa.

Rodiny, kde sa otec zriekol zodpovednosti vychovávať svoje deti.

Rodiny, kde matky odišli za prácou do zahraničia, a už sa nevrátili.

Rodiny, kde matky absentujú ako krb rodiny pre veľkú nevyváženosť práce.

Rodiny, kde matky chýbajú ako srdce rodiny.

Rodiny, kde mladí nemajú dostatok vzorov vo svojich rodičoch.

Rodiny, ktoré nevidia zmysel života v obetovaní sa jedného člena rodiny pre druhého.

Rodiny, kde sa treba zriecť svojich náročných potrieb v prospech núdzneho člena rodiny.

Rodiny, kde sa neprijíma nový život ako Boží dar.

Rodiny, ktoré pri sebe nestoja v dobrom aj zlom.

Rodiny, ktorej centrom nie je živý Boh, ktorého nevoláme do našich problémov, strastí a bolestí.

Rodiny, ktoré sa zabúdajú utiekať ku Svätej rodine, ktorá trpela omnoho viac, ako my.

Rodiny, ktoré odhadzujú od seba kríž utrpenia...

Ale nezúfajme si a neklesajme na duchu.

Začnime znova bojovať boj za rodinu nanovo.

Začnime o svoje rodiny bojovať zvnútra.

Odpúšťaním, poprosením o odpustenie, uvedomením si svojej hriešnosti.

Kým žijeme v tomto smrteľnom tele, ešte vždy je čas urobiť nápravu v našich vzťahoch, v našich životoch.

Zahoďme ďaleko za chrbát našu sebalásku, hrdosť a klam, že už nič sa nedá napraviť.

Naše životy za to stoja.

Lebo život je najvyššia hodnota, akú sme mohli dostať. Už nikdy viac sa nevráti.

Pomáhajme si navzájom – niesť bremená odsudzovania, posudzovania, nelásky, núdznej pomoci.

Kresťania, buďme svetlom sveta.

Soľou zeme.

Aby rodiny našli v sebe dostatok síl na nápravu.

Aby rodiny opäť našli v sebe čaro lásky.

Aby rodiny vedeli a cítili, že sú živými bunkami spoločnosti.

Majme o seba navzájom záujem.

Dajme Boha na prvé miesto v našich životoch, objavme krásu modlitby v našich rodinách a Boh pomôže oživiť i nefungujúce rodiny.

A uvidíme, že všetky tie ideológie proti Bohu, marazmy, homoloby a gender - ideológie, ktoré sa ku nám tlačia "zvonka", a ktoré chcú rozbiť naše rodiny, nebudú mať u nás žiadnu šancu.

Lebo budeme pevní vo viere.

Uvidíme, čo znamená: Pre mňa žiť je Kristus!

obrázok: GOOGLE