Život na internete náš často priamo, či nepriamo vovádza do okov depresie, frustrácii, úzkostí, hnevu, či mrzutosti. Všade sama reklama, ktorá nepriamo niečo propaguje ako formu šťastia, či bohatstva. Mnoho statusov, fotografií z rôznych miest, záberov z dôležitých akcií, veľkých udalostí a veľkolepých zážitkov, hlboké filozofické odkazy a silné motivačné videá nás neraz ženú do pocitu vnímania vlastnej bezvýznamnosti, či "malosti". Keď sa k tomu pridajú mnohé ťažké spoločenské otázky do ktorých sme (nepriamo) všetci pozývaní a hnaní, a ktoré neraz končia hádkou a urážkami diskutujúcich, tak tu máme poriadny guláš informácií a vlastných pocitov, v ktorých sa nevyznáme. Navyše mnohé témy - navonok dôležité, ale aj tie obyčajné, často banálne, ktoré sú predmetom diskusií do nás priamo, či nepriamo v menšej, či vúčšej miere vtláčajú pocity pýchy, nenávisti, či hnevu voči našim blízkym, či voči niektorým iným skupinám obyvateľstva. Virtuálne prostredie a to čo sa v ňom deje nás neraz nepriamo ženie do pozície hnevu a vytvára medzi nami mnohé ľudské aj spoločenské rozdiely. A diabol prihliada a teší sa, že sa sami nechávame zotročovať...

Čo s tým ? Ako to vlastne je ? Zabudne sa na nás, keď sa odhlásime a nebudeme aktívny ? Újde nám niečo ak nebudeme aktívne prispievať do spoločenského internetového košíka každý deň ? Budeme mať vôbec ešte priateľov ak tu nebudeme ONLINE ?

Ak budeme na tieto otázky a veci hľadieť optikou dnešných internetom a vôbec celým mediálnym svetom prezentovaných hodnôt, tak nám z toho vzídu odpovede, ktoré nás žiaľ nepotešia. Ak skutočne použijeme tlačidlo OFFLINE, či nezapneme na istý čas nášho kamaráta (pc, tablet, telefón a i.), tak nám skutočne unikne mnoho navonok dôležitých noviniek z diania vo svete, ako aj z nášho okolia.

Ale čo nám skutočne unikne ? (osobmá skúsenosť)

Nebol som vplyvom množstva súkromných aj pracovných úloh pár dní na internete a ostal som milo prekvapený z toho, čo som zistil. Uvedomil som si, že okrem toho, že som nevidel posledné fotografie z dovoleniek a výletov mojich blízkych mi ušlo aj mnoho nezmyselných a dookola sa opakujúcich sa tém, ktoré sa nám na internete podsúvajú a ktoré nás nepriamo vtláčajú do pozície, aby sme sa nimi zaoberali, aby sme ich riešili, a aby sme im venovali čas a energiu. Mnoho času a energie. Neraz až toľko, že nám z týchto dôležitých životných  artiklov akými sú čas a energia neostáva mnoho. Neraz sme na internete až do neskorej noci a zisťujeme, že sme si napríklad zabudli uvariť obed na zajtrajší deň, či oprať veci. Prípadne zisťujeme, že sme na modlitbu už priveľmi unavení, a snažíme sa ukrojiť z koláča našich úloh, ktoré sme si dali ráno. Ak by sme šli do hĺbky zistili by sme možno, že sa za svojim príbuzným chystáme už niekoľko mesiacov, prípadne máme nevymenenú žiarovku v izbe už tiež podobný čas. Lebo vraj nemáme čas a sme zaneprázdnení.

Netrvrdím, že čas na internete musí byť len stratou času, to zaiste nie, ale aj v tomto prípade platí, že každý ľudský vynález môže byť dobrým sluhom, ale aj zlým pánom. Chlebom sa dá zahnať hlad, ale pokazený chlieb nám vie aj spôsobiť zdravotné ťažkosti. Čas na internete nám môže priniesť dôležité informácie a môže nám pomôcť k šíreniu evanjelia, ale môže nám vziať aj čas pre osobný vzťah s Bohom, so svojou vlastnou rodinou. Môže nám vziať pocit vlastnej významnosti a energiu, ktorá nám potom neostáva na to k čomu je určená.

Osobne som na internete v istej etape života strávil množstvo času budovaním si svojho "osobného profilu", ktorý však v ničom neprispel do skutočného reálneho života. V skutočnosti mi to viac vzalo, ako dalo.

Teda okrem toho, že som pod vplyvom vlastnej skúsenosti zistil, že internet nie lenže kradne náš čas a našu energiu, tak nám ukrajuje aj z koláča nášho duševného pokoja.  Neraz po odhlásení sa odchádzame frustrovaní, mrzutí, nahnevaní, rozladení, depresívni, nenaplnení, prázdni. Prípadne naplnený iným extrémom. napríklad pýchou, či hnevom (že som presadil svoj názor aj za cenu nadávok, či urážok iných).

Sme povolaní do skutočného života - do života pre Boha a pre druhých

Virtualita je skvelým príkladom, kde má diabol voľné pôsobisko a môže používať rôzne možnosti ako nám podsunúť PASCU, na ktorej konci je náš HRIECH. My sme však povolaní do života pre iných, nie do života budovania svojich aktívnych profilov a vytváraním našich internetových podôb. Sme povolaní do skutočného reálneho života za dverami internetu. Žiaden status, zdieľanie perfektného videa, žiaden perfektný zážitok, žiadna atrakcia, žiadna veľká udalosť, ktorej sme sa zúčastnili, a ktorá slúži len k nášmu vlastnému sebaoceneniu a je výsledkom našej túžby po láske nevyváži pocit radosti so života s Bohom. Navyše on nás naviguje k tomu, aby sme hľadali kolektívne šťastie založené na láske. Teda to keď vidím niekoho smiať sa, niekoho tešiť sa, to, že s niekým môžem zdieľať niečo v reálny čas a priestor - to všetko je kolektívne šťastie, ktoré jedinec nedokáže nikdy sám vytvoriť a nikdy ho nedokáže vytvoriť vo virtuálnom svete. A práve život v skutočných vzťahoch má byť predmetom života evanjelia v našom živote. Naše vzťahy je nutné budovať pohladením, milým slovom, svojou prítomnosťou, teda reálnymi prejavmi lásky a našim záujmom, ktorý LIKE na status nášho blízkeho nikdy nedokáže plne nahradiť. Návšteva príbuzného (...a teda aj napríklad spoločné pozretie si fotografií z posledných výletov, či dovolenky na ktoré som poukázal v článku), rozhovor s priateľom, navarenie obeda pre manželku, či manžela, spoločne strávený čas a deťmi a celkový záujem o ľudí a vecí vôkol mňa - to je skutočný život, ktorý môže priniesť niečo reálne do nášho života. To je to čo môže a má priniesť ovocie do nášho života. A predovšetkým ! náš čas s Bohom ! by mal tvoriť základ nášho dňa. A práve to, že sme ONLINE,  nás o túto možnosť nepriamo okráda a berie si ako daň neraz omnoho viac ako len čas...

Žime bratia a sestri evanjelium, tam kde to Pán po nás chce. V našom okolí, v našom reálnom okolí a v reálnej konkrétnej pomoci našich bratov a sestier. Buďme ONLINE pre Boha.