Už je to takmer rok, čo sme v situácii, ktorá preverila každého človeka. Jeho silu, či vieru. Každý si mohol sám overiť, či jeho ľudské schopnosti boli, respektíve sú dostatočné, k tomu aby to zvládal. Možno pre niektorých táto situácia znamenala, že viac dali priestor Bohu. Že mu zverili túto situáciu a problémy, v ktorých sa ocitli. A verím, že práve o týchto ľudí sa Boh postaral a oni pocítili jeho lásku, aj teraz. Aj vo chvíľach, kedy sa zdá, že je tma a že zlo vyhráva. On je však svetlo, a kto kráča s ním, cíti napriek všetkému jeho prítomnosť cez pokoj. Mnoho ľudí zažilo ten úžasný pocit slobody, že keď dali Bohu priestor, aby konal, ON sa oslávil. Bez ohľadu na to, či je pandémia alebo nie, či sú vojny alebo mier, platí jedno nemnenné pravidlo od počiatku sveta. Že Božie riešenia sú vždy lepšie, ako naše predstavy o tom, ako by to malo byť, či vyzerať. On nás predsa stvoril, on nás pozná najlepšie. A tak aj táto situácia mohla preskúšať každého v jeho sile, alebo v jeho viere. A preskúšala aj celú túto spoločnosť, či svet. Ako to dopadlo, nech si každý dá sám odpoveď na túto otázku...
Počas predchádzajúceho roka sme zažili, že duchovno muselo dať neraz "zelenú" telesnému. Vraj telo je dôležitejšie ako duch, počúvali sme zo všetkých strán. "Treba byť zodpovední". "Treba sa chrániť". "Treba vyčkať". "Treba byť trpezliví". Aby TELO nebolo choré ! "Toto je teraz dôležitejie". Ale čo duša ? Dostala počas roka všetko, čo mala dostať ? A čo je Ježiš ? Môžeme polemizovať. Bol ON spokojný s týmto rokom, koľko úcty a pozornosti sa mu v poslednom roku dostalo ? Zdá sa, že aj ten bol vyčlenený na druhú koľaj. Ostal počas pandémie neraz vo svätostánkoch sám. Dostal jasný odkaz: "Ježiš, teraz buď tu, my sa vrátime. Prídeme k tebe, ale musíš počkať, lebo teraz je naše telo prednejšie. Musíme byť zodpovední. Chrániť sa. Budeme sa teraz stretávať na diaľku - cez Tv, či rádio dobre ? Vieš, pre istotu. A vraj je to isté". Viem, že Boh je láskavý, a v koho srdci prebýva, ON to vie. On skúmal srdcia človeka, aj podľa tohto roka, a videl všetko (viď Žalm 139).
Už nech je to akokoľvek, a to nezmeníme, ostal vo svätostánkoch po celom svete počas tohto roka mnoho krát sám. Aj u nás. Na Veľkú noc, neskôr na sviatok Všetkých svätých ako aj na svoje narodenie počas Vianočných sviatkoch. Aj na svoje vlastné narodeniny, mu nemohol prísť "nikto zagratulovať" v podobe poklonenia sa. Tiež sme vtedy počúvali nepriamo: "Ježiško musí počkať. Aby sme sa nenakazili". Týmto postojom (a je to len môj názor) sme mu ale povedali: "Ježišu, vieme, že si všemocní, ale CORONA - tú nechaj na nás. My máme svojich lekárov, epidemiológov, špecialistov, odborníkov, ktorí najlepšie vyhodnotia, to čo potrebujeme. Vkladáme do nich svoju nádej, a neskôr, keď nás z toho dostanú - vrátime sa." A toto je to smutné. Lebo JEŽIŠ - on je v skutočnosti cesta, pravda a život (viď Jn, 14, 1-7). A život znamená aj telesné zdravie. Dostal počas tohto roka Ježiš toľko priestoru, aby nám dal ten život ? Aby bol on tým lekárom, ktorý spravuje náš život ?! On je totiž lekárom tohto sveta. On vládne nám každým neduhom, nad každou chorobou, aj nad Koronou. A ako to teda vyzera po roku nášho "ľudského ordinovania" ? Kam sme sa dostali, našim vlastným rozumom ? No nech aj tu každý sám položí odpoveď na túto otázku, no mne sa zdá sa, že ako by nikam. Kostoly boli zavreté a cesta z pandémie je ako by naďalej zarúbaná. Aj naďalej stojíme na rovnakom mieste. Školy zavreté. Ekonimika sa nehýbe. Mnoho ľudí už na hranici existencie. Niektorí už na pravde Božej. Habkáme. Medzi ľuďmi bádať neobyvklé napätie, stres, frustrácia. Na diskuných fórach a v dickusiách rozkoly, hádky a sváry. Prebiehajú spoločenské vojny v rôznych prevedeniach. Toto sa nepodobá na Božie požehnanie. Aj napriek ľudským produktom - riešeniam sa nezdá, že by človek napredoval. A tak sa zdá, že si aj náš národ (platí aj o iných krajiných) sám privoláva túto situáciu, ktorá tu je a v ktorej sa nachádzame. Vyčleňujeme Boha z našich životov, respektíve ho dávame na iné miesto, neži si zaslúži. A jeho miesto je prvenstvo. Vo všetkom. CORONA je ako by vyústením správania človeka. Zdá sa, že je to len prirodzený dôsledok správania človeka - a to hriechu a toho, že človek chce riešiť veci po svojom - SÁM (bez Boha). Boh nie je ten, kto tresce, to človek si SÁM spôsobuje problémy, tým, čo robí a ako sa správa. Hoci, ale ako každý rodič, a ON je ten najlepší rodič, má 2 ruky. Jednu milosrdnú, a jednu spravodlivú. A milosrdenstvo sa neprieči spravodlivosti, ani naopak. Aj zásah spravodlivou rukou, môže byť a aj je vyjadrením LÁSKY. A teda, nech už je táto situácia priamo daná Bohom alebo spôsobená človekom (dôsledkom hriechu) je to situácia, ktorá sa dala čakať a ktorá bola zrejme nevyhnutná, aby prišla. Boh hľadá svoje ovečky v každom čase. A hľadá ich aj dnes a tieto udalosti sú najlepšou príležitosťou na rozpoznanie srdc a duše človeka. Človek tým, čomu a komu dáva priestor vyjadruje komu slúži. Či svetu, alebo Bohu. Každý je konfrontovaný so situáciami, ktoré dnes prežívame a ktoré ukázujú, či slúži sebe alebo Bohu. Boh však prichádza aj v tomto čase. "Toto hovorí Pán: „Hľa, ja sám vyhľadám svoje ovce a ujmem sa ich. Ako sa pastier ujíma svojho stáda, keď príde medzi svoje rozptýlené ovce, tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vyslobodím ich zovšadiaľ, kam sa rozpŕchli v oblačnom a hmlistom čase. Vyvediem ich spomedzi národov, zhromaždím ich z krajín a privediem ich do vlasti. A budem ich pásť na izraelských vrchoch, v dolinách a na lúčinách krajiny. Budem ich vodiť na bohatú pastvu a ich ovčinec bude na vysokých vrchoch Izraela. Tam si odpočinú na zelenom trávniku, na izraelských vrchoch nájdu šťavnatú pastvu. Ja sám budem pásť svoje ovce, ja im dám odpočinok, hovorí Pán, Boh. Stratené ovce vyhľadám, rozptýlené privediem naspäť, zranené obviažem, slabé posilním, tučné a silné ochránim a budem ich pásť svedomito.“ (Ez 34,11-16)
Človek, ktorý kráča s Bohom sa nebojí žiť v nepriaznivých podmienkach, lebo vie, že prežije túto situáciu, ktorá nie je len o prežití v zmysle telesnom, ale hlavne duchovnom. Veriaci človek vie, že táto situácia, kedy je možno vystavení mnohým sociálnym, ekonomickým, či iným faktorom, ešte neznamená, že zahynie. On vie, že Boh je nad tým. Že on je ten, kto dáva a kto rozdeľuje svoj majetok. BOH pokiaľ chce, tak človeku pomôže, z každej situácie, nech sa zdá, že je akokoľvek bezrazdná a zatarasená. "Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci." (Zjavenie 1:8) Boh je nad všetkým a pokiaľ bude človek plniť Božiu vôľu, bude prichádzať aj Božie požehnanie. Boh ho prenesie cez tieto udalosti. Pôjde skrz, hoci aj cez KORONU a neublíži mu nič (jeho duši). To len ľudia, ktorí sú fanaticky naviazaný na tento svet a HRIECH, ktorý sa v tomto svete ktorý poznáme uhniezdil. Mnohí sa chcú za každú cenu vrátiť do bodu v ktorom sme ako ľudstvo boli. Do bodu, v ktorom by mohli hrešiť ako pred tým. Situácia v ktorej sme teraz, dáva menej príležitostí k hriechu. Sú zatvorené mnohé prevádzky, kde sa udomácnil hriech a kde bolo sídlo "zlých duchov". Nezmyselné celodenné behania po nákupných centrách neraz trieštilo ľudské charaktery. Chodenie do bordelov, či iných pajzlov, kde bol v centre "biznisu" hriech zamedzil týmto duchom k tomu, aby dostali svoju "výživu". Závisť, shopoholizmus, orientácia na kult tela - to všetko bolo neraz vedľajším produktom tohto sveta, na ktorý ale doplácala ľudská duša. Samozrejme zlý duch navádzal pocit, že je to niečo, bez čoho sa nezaobíde moderný človek, ale vidíme, že to skôr rozložilo človeka z vnútra a odohnalo ho od skutočného šťastia. Takýmto "rafinovaným" spôsobom dnes diabol opantáva človeka. Najprv mu vloží myšlienku. Potom ho presvedčí, že bez niečoho nedokáže žiť. A neskôr si vezme svoju daň, v tom, že človeka oklamal a obral ho o to dôležité - o Božiu prítomnosť v jeho srdci. Nedeľa v posledných rokoch (pred pandémiou), ako by už tiež nepatrila Bohu, alebo bola skôr určené k sláveniu ľudského rozumu. Tak tiež mnoho biznismanov prišlo o výhodné obchody, cez ktoré už nemôžu zdierať ľudí, tak ako tomu bolo v minulosti, pred pandémiou. Z úst mnohých detí sa mnoho krát, zdá sa, že až viac ako by bolo dobré, ozývalo: "Ach zase do tej školy musím ísť" a podobné výroky. Až sa stalo, že do tej školy nemôžu chodiť. A biznisimani nemôžu robiť svoje obchody a podobne. Istút paralelu "Božieho požehnania" v podobe tvrdej spravodlivej ruky lásky v tom môžeme nájsť. Možno táto situácia bola použitá k tomu, aby sa mnoho "ľudí prebralo" Aby dostalo šancu a možnosť stretnúť sa s Bohom a vnímať viac jeho prítomnosť a nájsť si k nemu svoju cestu, čo by pred tým (za bežných okolností) sa nestalo. Možno takto Boh "napomína" veľmi dobrým spôsobom ľudí, aby si uvedomili, že ani škola, či vzdelanie nie je samozrejmosť. Všetko je BOŽÍ DAR. Ale tým, že niet toľko príležitostí hrešiť, vyvoláva čoraz väčšie napätie u bezbožných ľudí. Ich nádoba potrebuje naplniť a zlí duchovia nakŕmiť. Volajú po vode, ktorá kalila ich nábody. Svet, v ktorom sme boli pripomínal Sodomu Gomoru a svet bol sfarbený do krvava. Takmer 43 miliónov detí potratených v lonách svojich matiek je dostatočným argumentom toho, v akom svete žijeme. A to všetko bez 3. svetovej vojny v slova zmysle, ktorý poznáme - pušky a samopale. Vojna tu ale je, ale je skrytá a bojuje sa o ľudské duše. PREBIEHA DUCHOVNÁ VOJNA. Bezbožnosť je to, čo spôsobuje problémy v spoločnosťi. Chýba náklonnosť Stvoriteľa a jeho požehnanie. Situácia v ktorej sme je (podľa mňa) len prirodzeným dôsledkom ľudského správania, a určitým spôsobom aj napomenutie toho, čo je dôležité. Potvrdenie toho, že ak sa budeme staviať do role spasiteľov - sami si koledujeme o príučku. Každá generácia bola takto skúšaná, aby neskôr zistila, že ľudské úsilie je márne, bez Božieho požehnania. Pokiaľ budeme chcieť vytvoriť tento svet na svoj obraz, tak to dopadne, tak ako to aj dnes prebieha. Že sa nám budú vymykať veci z rúk. A tak ako naše vnútra, ktoré su krvavé, bude krvavé aj prostredie vôkol nás. Potrebujeme priniesť nebo na tento svet. Ale najprv ho musíme doniesť do svojich sŕdc. Človek, ktorý žije s Bohom, žije nebo už vo svojom srdci, tu na tomto svete a smrť bude len pokračovaním toho, čo prežíva teraz. Každý sa môže rozhodnúť sám, komu chce slúžiť. Tento svet nám nepatrí. Môžeme to vidieť na stave našej prírody. Ľudská ruka, ktorá sa pustila do ťažby nerastných zdrojov (drevo, ropa, zemný plyn...) v priebehu jedného storočia úplne zdevastovala prírodu a takmer polovica toho, čo tu bolo (fauna a flóra) je preč, na pokraji vyhynutia. Človek bez Božieho požehnania, ktorý si ide na svoju päsť, vlastnou (bezbožnou) cestou - to je hotová pohroma a katastrofa. Boh to rešpektuje, ale za dôsledky už zodpovedá človek sám. Človek, ktorý nemá nikoho nad sebou, a nastavuje si sám svoje vlastné pravidlá a je Pánom tohto sveta - tomu nič a nikto nebráni v tom, čo môže urobiť. Človek ktorý žije peklo vo svojej duši, sa obklopuje peklom. Človek, ktorý žije s Bohom, vníma Božie znamenia, zázraky a cíti Božiu prítomnosť. Veriacich táto situácia nepoloží, ale tých, ktorí neveria, zrejme áno. Kde niet Boha, tam ťažko hľadať nádej. Tam niet vedomie toho, že niečo, či niekto je nad tým všetkým. Že niekto okrem nás samých, nám môže pomôcť. Ten však, kto verí, ten vie, že Boh je nad touto situáciou. A keď človek obráti svoju pozornosť na Boha, on obráti tú svoju na nás. V 2. knihe kroník 7,14 napísanej pred cca 2500 rokmi je napísané: "a môj ľud, ktorý sa volá mojím menom, sa skloní a bude sa modliť, bude hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest, ja vypočujem z neba, odpustím ich vinu a ich zem uzdravím." Ake symbolické, že ?!
Ak človek hreší, sám si koleduje o príučku. Niekto múdri raz povedal: "Keď je Boh na 1. mieste, všetko je na svojom mieste". Môžeme si to sami overiť na svojich životoch a životných skúsenostiach, že ako to je. Pokiaľ sme dali Boha v nejakej oblasti na 1. miesto - či už vo výchove, vo vzťahu, v chorobe - Boh sa oslávil. Urobil niečo, čo sme nečakali. Ukázal a zjavil svoju moc. A to len preto, lebo sme mu dali priesor, aby konal. Dali sme ho na 1. miesto. Pred seba. Pred svoj rozum. Pred svoje túžby. A kým to nespravíme aj v tejto situácii, a nedáme BOHA NAD KORONU, budeme sa riadiť len našimi silami, našim rozumom a budú teda prichádzať aj naše výsledky. Nemôžu prísť "Božie výsledky", keď nedáme Bohu dostatok priestoru, aby sa oslávil a zjavil svoju silu. A tak sa ľudstvo, samé oberá o Požehnanie. Ale situácia v ktorej sme je napriek (podľa mňa) "udržiavaná" len vernosťou Božích detí. Kto vie, či by sme tu ešte boli, ak by sa Božie deti neutiekali k Nebeskému Otcovi. Jeden kňaz raz povedal: "Niekto žije, možno len preto, lebo sa za neho niekto modlí". A aj tento svet ešte "žije" na základe modlitby a vernosti. (Spomeňme si ako Abrahám vyjednával záchranu pre skazené mesto Sodomu). A podarilo sa. A takto sa bojuje aj dnes. V skrytosti. A vojna prebieha a je veľmi reálna. Hoci ju očami nevidíme. "Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám, mocnostiam, vládcom tohto temného sveta a proti duchom zla v nebesiach" (Efezanom 6, 12). Kým sa budú ĽUDIA hrať na Bohov, a nerešpektovať skutočného Pána tohto sveta, siuácia bude podľa mňa pokračovať a nebude z nej cesty von. A nie len VON v zmysle, telesnom - ktoré spôsobí ochranu tela. Ale VON z hriechu. VON z pekla. Do miest, kde je pokoj. Kde je láska. Kde je harmónia a spokojné spolužitie medzi ľuďmi. Zo všetkých strán počuť, že ak sa majú kostoly otvoriť, tak s nimi potom aj reštaurácie, školy a ostatné prevádzky. Je absurdné a donebavolajúce staviať Boží stánok, či prirovnávať ho k reštaurácii, či cukrárni. V žiadnom podniku sa nepodáva Božie telo. Nikde inde okrem Chrámov neprebýva živý Kristus. Z jedla žije telo, poznatky sa budujú v školách, ale Božie telo zabezpečuje cestu k večnému životu. Je to pohonná hmota ľudskej duše. Bez nej je nádrž prázdna a my ostávame uväznení len vo svojom tele a na tomto svete. Ale my, ktoré veríme na večný život sa musíme starať aj o svoju dušu. Navyše všetko, čo vôkol seba vidíme, a to aj jedlo, voda, prístrešie, všetko to, čo vidíme - to všetko je DIELO STVORITEĽA. "Lebo každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh" (Hebrejom 3,4). Nič z toho, čo vidíme, nie je našim produktom a našim dielom. Všetko to je len DAR, ktorý sme dostali na tomto svete. Všetko, čo vidíte vôkol seba - vaša rodina, deti, vaše domovy, možnosti k vzdelávaniu, možnosti liečby, zdravotnícke strediská, príbitky, dokonca aj vaše schopnosti, či už lekárske, ale aj všetky ostatné talenty - to všetko je len MILOSŤ a DAR, ktorý vložil Boh do človeka. Schopnosť, ktorú mu dal, aby ju mohol používať. Nič, čo sme vytvorili sami neexistuje. Ak niekto povie: "Uzdravil som ho", Boh sa musí vtedy smiať. Boh uzdravil tohto človeka "skrze tvoje ruky". To je tá správna definícia. My sme len nástrojmi. Tak ako povedala, Matka Tereza: "Som len ceruzkou v rukách Boha". A aj my sme len také ceruzky, ktoré buď píšu na Božiu slávu alebo na svoju slávu. Všetko čo máme, máme len preto, lebo nám to bolo darované. A sami sa pripravujeme o tieto dary, lebo ich zle spravujeme. Zlý gazda, je ten, ktorý nerešpektuje Boha. Zlý správca je ten ktorý nehľadí, či ktorý už zabudol na to, čo všetko dostal... "Veď ktože som ja a čože je môj ľud, že sme boli schopní takto ti dať dary? Veď od teba je všetko a čo sme ti dali, máme z tvojej ruky" (1. Kroník 29:14) Všetko sme dostali do daru. Aj naše manželky, manželov, partnerov sme len dostali. Nevlastníme ich. Sú predovšetkým Božie deti, až tak naše manželky, manželia. Dokonca aj naše deti, sú nám len "započičané" na tomto svete a my ich máme len v opatere. Ich SKUTOČNÝ DOMOV, ODKIAĽ POCHÁDZAJÚ A KAM SA RAZ MAJÚ NAVRÁTIŤ JE NEBESKÉ KRÁĽOVSTVO a ich jediným, ako aj našim otcom je NEBESKÝ OTEC. Ježiš nám zanechal Cirkev a cez ňu slávime pamiatku na neho. Cez eucharistiu. Cez evanjelistu Lukáša počúvame: "Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ Lukáš 22:19. Účasťou na tomto najväčšom zázraku všetkých čias, ktorý nikdy a nič už neprekoná, sa stávame spolúčastní na tomto diele vykúpenia a sprítomňujeme Krista do svojich životov. A tí, čo tvrdia, že modliť sa dá aj doma, tak tí priamo, či nepriamo dehonestujú tieto Božie slová. Ježiš nedodal k tým slovám, že keď bude Pandémia, tak si neprítomňujte túto pamiatku na mňa. Pokiaľ by to tak bolo, Ježiš by neprišiel na tento svet. Lebo počas 2000 rokov nám hrozilo mnoho krát vyhynutie. Cez vojny, cez choroby. Ale nikdy sa tak nestalo. Lebo v CENTRE BOL BOH. V určitom čase, na určitom mieste konali ľudia v Božom mene a ľudstvo cez Božiu milosť prežilo. A bude to tak až do skončenia sveta. V sne Dona Bosca z roka 1862 (sen o 2 stĺpoch) sú 2 stĺpy, zasadené do mora. Na jednom z nich je Eucharistia a na druhom Božia Matka. Uprostred nich je loď na rozbúrenom mori. Don Bosco predpovedal, že príde doba, keď budeme v čase búrok a Cirkev bude vystavená veľkej búrke. Ale kým sa bude plaviť medzi týmito 2 piliermi, nemá sa čoho báť. A my s ňou. Všetci sme na lodi. A tieto udalosti, ktorými prechádzame sú jednou veľkou búrkou. A diabol sa snaží utopiť čo najviac duší. Avšak, aby sme obstáli potrebujeme obidve tieto piliere. Matku Božiu máme (ale aj ona nie je dnes mnohými patrične rešpektovaná a uctievaná ako Božia matka) a môžeme sa k nej utiekať. A čo druhý stĺp - eucharistia ?! Máme ju tiež ? Môžeme k nej slobodne pristupovať ? Odpoveď na to, nech si každý položí sám. Kardinál Sarah povedal, že "diabol útočí dnes, útokom na eucharistiu". Je to skrytý útok. Taký, ktorý zabezpečí, aby ste ju neprijímali. Alebo ju prijímali nehodným spôsobom. Prípadne jej nepripisovali hlboký význam, ktorý má mať. To isté dnes aj slávenie svätých omší. Mnoho ľudí si už možno aj zvyklo, na pohodlné pozeranie omší cez Tv, či rádio. Myslím si, že predlžovaním tohto stavu, kedy nemôžeme chodiť do kostolov sa budú u mnohých posilňovať (nepriamo) aj tieto návyky. Nie nadarmo sa hovorí, že zvyk je železná košeľa. Podľa mnohých (tých, ktorí nespoznali Božiu lásku) sa spasiť môžeme aj sami. Vraj stačí, že sa budeme modliť doma. Podľa tejto falošnej dogmy, by sme mohli by žiť aj bez svätej spovede, bez Eucharistie. Nebolo by nutné sláviť sväté omše. Nemuseli by sme mať kňazov. Ani celú Cirkev. Stačilo, ak by sme sa doma modlili. Ježiš prišiel na tento svet pred 2000 rokmi a zanechal nám Cirkev a cez Jána 6, 51 hovorí: "Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta." Svätá omša a eucharistia sa nedajú nahradiť ničím iným a bez tela Ježiša nebudeme mať večný život. Čo z toho, že naplníme svoje žalúdky, že zaplníme svoje domy, dokonca aj, že dáme deťom všetko "čo sa dá kúpiť", keď im nedáme to najdôležitejšie ?! Nesprostredkujeme im podmienky k stretnutiu s Pánom a nevložíme do nich nádej. Človek nie je len telo, ale je aj Duch. "Čo sa narodilo z tela je telo, a čo sa narodila z Ducha, je Duch" (Ján 3, 6) A my sme kvôli tomuto boli draho vykúpení. Ale často si to nevážime a ani neuvedomujeme. "A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele!" 1. Korinťanom 6:19-20 Kým toto nepríjmeme, že nič nie je dôležitejšie ako Božia prítomnosť, kľúče od pravej slobody nezískame. Od SKUTOČNEJ SLOBODY. A pravá sloboda neznamená len, že idem do obchodu, alebo že si objednám pizzu, či zabookujem dovolenku, na ktorú v lete pôjdem. Sloboda nie je podriadená druhým človekom, ani si ju nemusíme kupovať, či sa jej domáhať cez povolenia. Nedá sa vybojovať ľudskou rukou, či úsilím. Sloboda je rozhodnutie. Sloboda nie je "produktom" plnenia určitých nariadení pod nejakou hrozbou. Sloboda znamená, že budem plniť Otcovu vôľu a teda robiť všetko preto, aby bolo oslávené jeho meno. Budem hľadať jeho prítomnosť a robiť všetko k tomu, aby bol ON v centre. "Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda" (2 Korinťanom 3,17)
Vytvorme priestor k tomu, aby Boh mohol pôsobiť. Lebo on často nekoná, lebo konáme MY. Keď bude ON na prvom mieste, všetko bude na svojom mieste. A dá nám všetko, čo potrebujeme. "Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a všetko ostatné dostanete navyše" (Matúš 6, 33)
Подписаться на деятельность Peter Homza.
(Открывает новое окно)
loading-data
