Pýtam sa častokrát , prečo taký zvrat v medziľudských vzťahoch , prečo tak radikálne zmeny v porovnaní  z medziľudskými vzťahni z môjho detstva ? Kde nastala chyba ?  Počas môjho detstva mám pocit boli ľudia k sebe otvorenejší , úprimnejší , láskavejší , pomáhali jeden druhému nezištne , vyzdvihujem úctu.Niekedy bolo samozrejmosťou prejaviť človeku úctu už len preto , že je človek a tvor Boží. Dnes ? Je mi smutno , keď počúvam , keď chceš , aby si Ta ľudia vážili , musíš byť tvrdšieho srdca , musíš dať najavo , že nesmú po tebe dupať ! Musíš  si získať  rešpekt a úctu ľudí.  Prečo ?  Buď mám k človeku úctu , alebo nemám. Prečo si mám vážiť len ľudí , ktorí by si mali vybojovať moju úctu. Je mi to hrubo proti srsti. Som proti takémuto zmýšľaniu. Ak si ma má niekto vážiť , len keby som mala bojovať za získanie úcty , tak to nie. 

Sú dôležitejšie záležitosti , za ktoré sa oplatí bojovať. Napríklad ochrana dieťaťa. Neprestajne , vždy a všade. To je dôležité. Prečo sú ľudia tak zatrpknutí  ?  ,  kopec zla vo svete. Minulý štvrtok som chcela ísť na pohreb spolužiaka zo strednej školy. Spoje - nedalo sa. Moje spolužiačky  šli  a 5 dní nato mi opäť volala spolužiačka , jedna z tých , čo vtedy šli na pohreb spolužiaka tragicky zahynula rukou svojho manžela , ktorí hneď nato si vzal tiež život a ostali dve deti. 

Vzťahy niekedy tiež boli aj s trápením aj šťastím , ale takéto desy sa nestávali možno nie tak často , ako dnes. Co sa stane v mysli a srdci človeka , že dokáže zloba premôcť pokoj , lásku , odpustenie, kompromisy , potom ani svet nemôže byť dobrý , keď sa najbližší k sebe správajú bojovo.  Bojuj za pokoj , bojuj za mier  , slovné spojenia , obsahujúce  dva rozdielne význami  boj - mier , boj - pokoj. Mier sa dá získať mnohými inými spôsobmi. Boj , agresivita , tie slová vo mne vždy vzbudzovali husiu kožu. A dnes ? Dnes to vládne všade. Koľkokrát počúvam kde je Boh ? prečo nezasiahne ? Ja sa pýtam ? prečo ho ľudia  nevnímajú a odmietajú Božie zásahy ?  Na to mi už nikto odpoveď nevie dať. Duša je ako vo zveráku  v tejto dobe. A to je to , čo človeka ženie vpred byť silným , ísť proti prúdu každý deň , vynakladať úsilie.Na ochranu naších detí , na ochranu naších duší, na konanie skutkov milosrdenstva.  Svetom vládne zlo , no kto bude vládnuť v našom srdci rozhodujeme my sami. Pre koho sa teda rozhodneme ?  Boh ?  , Satan ?  Vďaka Bohu toto je len a len v naších rukách. Cestička zarastená trnim , bodliakmi , samotou , opovrhovaním .....  je cesta síce krížová , no vedúca k Bohu.  Ta je tá správna. To je tá jediná a napriek všetkým strastiam predsa dávajúca najviac pokoja , najviac istoty , lásky a mnoho mnoho stretnutí s Bohom.Pros , Modli sa , modli sa , odpúšťaj. Buď svetielko v tme .