Ako schválne. Skôr , ako začnete čítať tento blog , pozrite si  hlavný obrázok. Ale nepodvádzajte  prosím i keď je na ležato.  :)

Dobre si ho prezrite. Sústredene. Čo na ňom vidíte okrem  stromov , starej sekačky , plota a starej plechovice a nejakého napoly zožratého balu sena ?   Chvíločka na pauzu. 

 Nič ?  Ani nemôžete , lebo tam nič nie je  :D  Ale teraz vážne. Je to foto  malilinká časť mojej oázy pokoja pri starkom. Nedávno som dala túto fotku na jednu sociálnu sieť s komentom -  je čas odísť. Brat okomentoval  " Čo tam je , veď tam nič nevidím  ? " Ja mu nato : Pokročilý čas príchodu diviakov :)  Poslal mi vyrehotaného smajlíka. To ako v tom vtipe. Žena za volantom odbočuje bez smerovky a muž sa jej pýta.  "Prečo si nezapla smerovku  ? " Źena - ja viem , kam idem , iní nemusia "   :D   No ako vtip sa mi to páči , ako realita by to mohol byť prúser. Ja mám aj toto úvodné foto s diviakom , ale je rozmazaný. Ta keď som mu ukázala mobil , že ho idem fotiť, voľáko sa roztriasol a je rozmazaný. Alebo to boli moje ruky ?  :)  Neviem , či som to tu spomínala , ale keď som chodila do práce a s práce dva týždne od starkého  a späť , tak pod večer mi veru lepilo. Diviaky  sa schádzali , ako na schôdzu. A v noci behali aj popod okná. Neskôr som sa istila takou hracou piksličkou , ktorú šlo roztrhnúť vo švykoch , aby som ich vyplašila , ak náhodou , kým som vyšla od cesty k domu.  Lenže tie srnky a ich maličké a jelene to bola nádhera. Ráno , aj večer. Jedna srnka malá  si ma adoptovala. Vôbec sa nebála. Bola prekrásna a tak blízko. Tak vidíte. Aké máme milostí. Kým mi žil starký , všetko bolo nádherné  obkosené , sušilo sa , choval všetko , čo asi existuje. Aj mňa  :D Milujem tú krásnu vôňu sena. Z jari , keď kvitli všetky stromy , neskôr zakvitnuté lúky , neviem to inak nazvať , ako rajom na zemi.

Požehnaný deň Vám želám.   :)