Začnem tvrdo apelovať na rodičov detí. Pozorujte svoje deti , venujte im lásku , pozornoť , to všetko môže ovplivniť ich rozhodnutie , akou cestou sa v živote vydať. Nikdy , opakujem nikdy nesmiete brániť deťom v ich ceste. Nikdy. Či je to cesta manželstva , či zasvätenia. Ak to má byť cesta zasvätenia a vy budete deti len ponižovať a hádzať im polená pod nohy , bez tak z nich nevymažete pečať , ktorú do nich vtlačil Boh a ktorá sa aktivuje posvätnými sľubmi. Inak im skazíte celý život. Budú ťažko chápaní , budú  mať znak Boha na ramenách , ako bremeno nesplnených túžob duše. Opakujem duše , nie tela, pretože situácia vo vyššom veku je už nezvratná. Stále píšem o zasvätení. Prejavujú prílišnú úctu k ľuďom , prejavujú prílišnú vďaku , v ich očiach je žiara vďaky a radostí omnoho vyššia , ako v iných , no nie je chápaná. Je vnímaná , celkom opačne. My sa nedívame na ľudí , ako na sexuálny objekt. Nie. Veď nie sme s ľuďmi v intímnom vzťahu , ani po ňom netúžime , i keď nejaké tie vzťahy sme mali za sebou. Náš možno extra hlboký pohľad je vnímaný , ako zlo. Nikdy si nenájdu spriaznenú dušu . nikdy , pretože nemajú nato dané vlohy. Jednoducho to nevieme ! A nikto to tolerovať nebude , pretože sme skôr odsudzovaní , než chápaní.  Nie raz sa mi stalo , že som sa pozdravila s úsmevom , ako vždy a každémučloveku aj  jednému opilcovi cca 20 rokov starší. Je to prejav úcty a danie najavo , že ľudská slabosť je milá v očiach Boha. Viete čo s toho bolo ?  Ten človek začal rozširovať , že vraj po ňom idem.  Kríž , kríž , bremeno. Takto sa vytvárajú hnusné , neopodstatnené klebety a ublíženia. Takýchto príkladov podobných by sa dalo písať ajajaj . Zamyslíte sa nad sebou. Nerobíte si závery len s toho , ako na vás človek pôsobí ? Potrebujeme pochopenie , nie odsúdenie !!! Príjmený deň.