farnosť Hrabušice

V strede obci Hrabušice stojí jej najvýznamnejšia kultúrna pamiatka, ktorou je farský kostol svätého Vavrinca – diakona. Tento chrám stojí na vyvýšenom mieste.  Pozostáva z pozdĺžnej lode, západnej predstavanej veže a východného polygonálneho presbytéria s dĺžkou dvoch klenbových polí. Zo severnej strany bola ku svätyni postupne pristavaná dvojpriestorová sakristia pozostávajúca so staršej západnej časti zaklenutej dvomi poľami rebrovej krížovej klenby a z mladšej východnej, valene zaklenutej časti.

Hrabušický kostol patrí medzi najstaršie zachované stavby Spiša. Je to romansko-baroková stavba.  Kostol je zasvätený svätému Vavrincovi, diakonovi. Pôvodne románsky najstaršie časti kostola môžeme datovať pred rok 1268, až prvej polovice 13. stor., v polovici 14. stor. rozšírený severnou sakristiou, začiatkom 15. stor. postavené nové presbytérium a severná kaplnka, okolo roku 1500 rozšírili sakristiu a roku 1782 zaklenuli loď pruskými klenbami a pristavali južnú predsieň a severnú komoru. V roku 1916 bola pri požiari zničená veža a pri jej rekonštrukcii ju prestavali s použitím pôvodných obvodových múrov lode a veže, ktoré sú najstaršou, neskorománskou časťou kostola. Tento neskororománsky pôvod dokladajú viditeľné architektonické články. Napríklad vežu charakterizuje podstrešný vlys s mierne zahrotenými oblúčkami a združené okná na veži, na južnej strane lode zase ústupkový portál s polkruhovým tympanónom rámovaným archivoltou. Jednolodie s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutého dvoma poľami gotickej krížovej rebrovej klinovej profilácie, podobné klenby sa nachádzajú aj v severnej kaplnke.

Na severnej strane presbytéria sa nachádza je novšia sakristia asi z roku 1500. Má valenú klenbu. Vedľa nej situovaná stará sakristia je zaklenutá dvoma poľami krížovej rebrovej klenby. Z románskej stavby sa zachovali základy veže, obvodové múry lode a časti presbytéria s južným románskym portálom. V staršej sakristii je gotické kamenné lavabo, zdobené vimperkom s krabmi. V polkruhovej archivolte románskeho portálu z roku 1962 odkryli gotickú nástennú maľbu zo začiatku 15. stor., znázorňujúcu scénu Ukrižovania.

Hlavný oltár je z dielne majstra Pavla z Levoče je neskorogotický krídlový z rokov 1516 - 1520. Chrám je zasvätený svätému Vavrincovi diakonovi, ktorého život je znázornený na vnútorných krídlach oltára. Na vonkajších krídlach sú obrazy pašiového cyklu. V skrini sú sochy Panny Márie držiacej Ježiša na rukách a stojacej na mise z hlavou , svätého Vavrinca držiaceho rošt a svätého Štefana. Predela prázdna, v nadstavci gotické sochy troch kráľov svätého Štefana, Ladislava a Imricha, najvrchnejšia socha je baroková socha svätého Michala archanjela.

Bočný oltár svätej Anny s pseudogotickou oltárnou architektúrou, je tiež z dielne majstra Pavla z Levoče, do tohto oltára je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Mettercie z roku 1515 až 1520. V nadstavcovej časti je gotická socha svätej Barbory vyrobená v prvej polovici 16. Storočia.

Rokoková kazateľnica je z čias okolo roku 1760, na parapete rečnišťa sú sochy 4 anjelov každý anjel má v rukách symbol určitý symbol srdce, kotvu, kríž a štvrtý anjel držal pravdepodobne kópiu. Celá kazateľnica je symbolicky na rukách piateho anjela.

Krstiteľnica je vytvorená z pieskovca v období renesancie, jej vrchnák je tepaný z roku 1656 od M. Zimmermana.

Organ rokokový z čias okolo roku 1770. Monštrancia rokoková od J. Szillassyho. Medené cibórium je z 15. stor.