1Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti. 2Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, 3Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, 4vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. 5Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný. 6Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?" 7Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš." 8Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!" Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou." 9Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!" 10Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci." 11Vedel totiž, kto ho zradí, - preto povedal: „Nie všetci ste čistí." 12Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? 13Vy ma oslovujete: »Učiteľ« a: »Pane« a dobre hovoríte, lebo to som. 14Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. 15Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.

Táto epizóda je začlenená do poslednej večere, do ktorej ostatní evanjelisti kladú ustanovenie Eucharistie. Ján vynecháva slová nad chlebom a vínom; miesto toho rozpráva o Ježišovi, ktorý umýva nohy ...

Týmto spôsobom evanjelista objasňuje eucharistiu a osvetľuje význam kríža: umývanie nôh anticipuje vodu, ktorá vytryskne z Ježišovho boku, ... prikázanie lásky uskutočňuje nový život, ktorý Pán priniesol na zem.

Ježiš, ktorý sa robí služobníkom lásky, je Pán, pravá tvár Boha a vzor nového človeka, jeho obraz a podoba.

Cirkev je povolaná k tomu, aby si nechala Pánom umývať nohy; len tak bude mať s ním podiel a môže konať podobne.

Pri poslednej večeri došlo i cez hlboké pohnutie Majstra k tomuto smiešnemu a trápnemu sporu učeníkov o prvenstve. A ako na to reagoval Kristus? Čítame ďalej:

„... (potom) vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. ⁵Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný.

... znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? ¹³Vy ma oslovujete: »Učiteľ« a: »Pane« a dobre hovoríte, lebo to som. ¹⁴Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. ¹⁵Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“

Čo to musí byť za muža, ktorý na toľké sebectvo a ješitnosť reaguje tak ušľachtilo! Dobre to uvážme – je to všemohúci Boh, ktorý tu mlčky chodí s umývadlom! Všemohúcnosť sa skláňa k špinavým nohám, pretože ľudia nosia premúdrelé hlavy príliš vysoko! Úplne stačí, ak spočinieme zrakom na tomto obraze, ktorý po dvoch tisícročiach nestratil nič zo svojej veľkosti.

To, čo Ježiš robí, nie je naozaj nič zvláštne. Porovnávajúc to s tým, ako „skvele“ my dokážeme zvládať svetové problémy, by mal mať Spasiteľ sveta dvadsať hodín pred násilnou smrťou na práci určite závažnejšie veci než umývať zaprášené nohy. Čo všetko by mal ešte povedať, rozhodnúť, usporiadať! Koľko by toho ešte  mal urobiť! Jeho priaznivci v Jeruzaleme boli v onen večer bezpochyby ešte príliš málo zaškolení, zorganizovaní a zapojení do jednotnej akcie. Drahocenné minúty sa však míňajú – a Boží Syn, pre ktorého by bolo zaiste hračkou toto všetko uskutočniť, umýva nohy: bez ponáhľania sa a vzrušenia, určite starostlivejšie, než to vtedy robievali otroci.

Pokúsme sa ísť po týchto cestách Božej lásky a pochopiť ich. Čo nám chcel povedať? Možno toto: Môj milý priateľ, keď sa ti zdá, že sa vo svete zmráka a nastáva noc nenávisti, zrady a podvodov, platí už len jeden jednoduchý skutok lásky. A potom, pravá láska musí šetriť slová, a predovšetkým chce Kristus povedať, že láske nesmie pripadať žiadna vec príliš malá a nedôležitá.

Spôsob, akým Kristus vykonáva nad ľuďmi vládu, nás na chvíľu ohromí – a napadne nás, ako inak sme to my zvyknutí robiť vo svojom okolí. – Verím, že všetci tušíme, že tento Boží Syn umývajúci nohy káže naliehavejšie, než keby vtedy stál pred desiatimi mikrofónmi a prednášal o autorite.

Boh je láska: Ježiš umývaním nôh dáva svoj život k dispozícií bratom, pretože ich miluje až do krajnosti. Tak „napĺňa“ všetky Písma, ktoré hovoria o „bláznivej láske“ Boha k človeku.

Evanjelista sa chce zastaviť pri Ježišovi, ktorý umýva nohy. V tomto rozprávaní pripomína jeho gesto osemkrát, aby to tiež čitateľ pochopil a konal podobne. Tu sa hovorí, že „začal“. Je to začiatok, presný a jasný, ktorý bude mať pokračovanie: službu lásky, ktorá bude bez konca. (1Kor 13, 8a)

Dal som vám príklad: jak som ja urobil vám, tak máte robiť aj vy.

Čo urobil Ježiš, je vzor k napodobňovaniu. Ak sa milujeme navzájom, poznávame cestu, aby sme boli tam, kde je on. Novou a definitívnou prítomnosťou Boha vo svete je láska.

Božou slávou je milovať a Jeho mocou je služba.