Smrť- vieme o nej všetci
hovorí sa o nej neustále,
pretože každý deň tisíce ľudí
chodí po zemi v čiernom oblečení.
Choroba, nešťastie, vražda...
Zbierajú kvety vo svojich záhradách
a kladú na hroby starších, mladých i detí.
Písať ale o smrti nenarodených detí
svet vníma ako tabu.
Za nádherným darom, darom nového života
sa skrýva nielen radosť, šťastie,
ale aj veľká bolesť a slzy zúfalstva.
Žena, nosiac pod srdcom dieťa
prežíva chvíle veľkej radosti, skrýva v sebe strach i neistotu,
každým dňom narásta viac a viac lásky pre toho drobčeka.
A v jednom momente je tá radosť zabitá,
šanca na život pre maličkú bytosť prestáva.
Rozsúdok najbližších, ktorým verila, tlak mnohých zo sveta,
či výrok lekára- je obrovskou ranou jej srdca.
Ostáva veľké prázdno, púsť v duši, bolesť a slzy,
je ťažko vrátiť sa do života.
Vidieť ju často pri jeho hrobe,
plače, kríči a nechápe...
Plače, aj keď vidí iné deti,
bojí sa chytiť ich za ruku,
závidí či nenávidí...
Mama, zotrí svoje slzy,
raz budeme spolu, ja a ty,
vieš, mama, milujem ťa stále viac a viac aj v nebi,
v mene Boha i v mene svojom žehnám Ti.
https://www.youtube.com/watch?v=GjcnDibL5uo