So sv. Editou sa môžeme pokúšať neustále držať Ježišov kríž priamo pred svojimi očami a žiť v Božích rukách svoj život. "Našou úlohou je milovať a slúžiť."

Keď sa ľudia zasvätení Bohu ticho zhovárajú so svojím Pánom, pripravujú sa udalosti cirkevných dejín s veľkým dosahom.

V skrytosti a v mlčaní sa dejú v Božom kráľovstve veľké veci.Toto mlčanie vôbec nie je neplodné, v tomto modlitebnom mlčaní sa dejú "zázraky".

Edita svojim spôsobom života sa pripodobňuje trom ženám, ktoré zabúdali samy na seba, a preto sa stali nástrojmi diela spásy- Terezií z Avily, Brigite Švédskej a Kataríne Sienskej.

Sv. Ján Pavol II. ju pripojil k týmto svätým ženám, k patrónkam Európy.

Nepoznala únavu, keď chcela byt sama so svojím božským priateľom, aby u neho hľadala novú silu, radosť a pokoj.

Zdieľat život druhého človeka, mať podiel na všetkom, čo sa ho týka, na jeho radostiach i strastiach, ale aj na činnostiach a problémoch- to je darom ženy a jej šťastím.

V Birkenau krátko pred smrťou povedala: "Do tvojich rúk porúčam svojho ducha, do tvojich rúk porúčam svoj život".

Prečo nedúfať, že aj my patríme k tým, ktorým láska svätej Edity pomáha obzvlášť účinne?

A "tam hore" je predsa pravý domov nás všetkých, ktorý je nám bližší, keď vieme, že sú tam  milovaní ľudia, ktorí nás predišli.

Zdroj: Amáta Neyerová