Láska a osamelosť životom idú ako sestry verné,
je na nás, ktorá z nich k nám príde.
Rok odchádza, tak rýchlo sa minul. Tak ako všetky doteraz.
Čas plynie stale rýchlejšie, skoro až uteká.. A naše bytie v ňom.
Ponáhľajme sa preto milovať,
aj ľudia tak rýchlo odchádzajú,
zostanú po nich topánky a hluchý telefón.
Ponáhľajme sa, skôr než sa to stane,
nebuďme si istí, že neskôr bude čas,
pretože istota je neistá.
Chýba nám citlivosť, tak ako isté šťastie.
Odchádzajú tak rýchlo, ako drozd v dáždi sa skryje,
lásky je stále priliš málo a vždy neskoro.
Ponáhľajme sa milovať ľudí, tak rýchlo odchádzajú,
z tých, čo ostávajú, tak málo žijú v láske.
Ktovie, prečo tak málo času máme.
Ak milujeme, ten čas vždy nájdeme,
stretnutím, listom často rany smútku umyjeme,
neľutujme minúty spojenia aspoň telefónom.
Láska a osamelosť životom idú ako sestry verné,
je na nás, ktorá z nich k nám príde.