„Najprv zomiera les, potom človek“/Kurt Tepperwein/.

Už tretí deň počúvam sirény hasičských áut, náhliacich sa k horiacemu lesu. Ten prenikavý zvuk vo mne rezonuje a nutí ma premýšľať, čo zostane z našich krásnych lesov za pár rokov, čo chceme dať do dedičstva naším deťom a vnúčatám.

Každý les je miestom plného života, je domovom mnohých živočichov a zvierat, mnohých rastlín, zdrojom dobrých plodov, ktoré radi zbierame.

Sú miestom ticha, tu preciťujeme radosť z krásy Božieho stvorenstva v každom ročnom období, tu nájdeme pokoj  pre dušu, tu nám lahodí  spev vtákov, tu sa nám dýcha tak ľahko, tu odbuúavame stresy života, tu nachádzame ešte studničky čistej a osviežujúcej vody.  Ale ako dlho tu ešte budú?

Ťažko ich uchrániť pred prírodnými živlami, ešte ťažšie pred ľuďmi. Peniaze…viac a viac peňazí, túžba zbohatnúť z toho, čo je dané nám všetkým. A tak mizne les za lesom, nákladné autá vyvážajú naše stromy  každým dňom a každým smerom. Dokedy?

Ľudská bezohľadnosť, neopatrnosť,  a je tu ďalšia ničivá sila.  Z malého plamienka, z pohodenej cigarety  je zrazu rýchlo sa širiaci oheň, ktorý zanecháva po sebe mesačnú krajinu- krajinu bez života. Áno, často  aj  najmenšia ľudská chyba môže spôsobiť obrovskú katastrofu. A v tom horiacom lese môžu okrem  živočíchov zahynúť aj ľudia...

 Naša krásna príroda, ktorú sme povinní zachovávať pre ďalšie generácie, nám mizne pred očami, zomiera život, ktorý chráni náš život.  „Najprv zomiera les, potom človek“/Kurt Tepperwein/. Ďalšia bolesť, ktorá nám preniká hlboko do srdca.

«Aký typ sveta chceme odovzdať tým, ktorí prídu po nás, deťom, ktoré vyrastajú?

Táto zem, trpiaca zlým zaobchádzaním a plienením, sa teraz sťažuje a jej stony sa spájajú so všetkými opustenými sveta.

Aké dôležité je vnímanie prírody ako Božieho stvorenia: „Celý materiálny svet hovorí o Božej láske, jeho bezhraničnej láske k nám. Pôda, voda, vrchy: toto všetko je akoby Božím pohladením.“        

 Kráľovná celého stvorenia: Mária, ktorá sa starala o Ježiša, teraz žije spolu s Ním a je Matkou a Kráľovnou všetkého stvorenia: „všetky stvorenia ospevujú jeho nádheru“ (241). Po jej boku stojí Jozef, ktorý bol podľa evanjelia muž spravodlivý a pracovitý, naplnený a bohatý na nehu. Od obidvoch sa môžeme učiť a inšpirovať, ako chrániť svet, ktorý nám Boh zveril./ Encyklika pápeža Františka “Laudato si”./