v ktorom by všetku moc bol dostal veriaci ľud, aby potom mohol ustanovovať biskupov a kňazov, alebo aby ich mohol z úradu aj odvolať.

V Cirkvi je veľa demokratických prvkov, napr. biskup sa pred vysviackou spýta veriaceho ľudu, či kandidáta pokladá za hodného. Cirkevnú hodnosť (službu), a to aj najvyššiu, môže dosiahnuť každý, kto je na to súci, bez ohľadu na pôvod, na stav, na sociálne postavenie (majetok a pod.) Všetci veriaci  rovnako majú právo na prijatie sviatostí, na rozhodnutie svojej záležitosti pred cirkevným súdom (napr.manželské spory).

Cirkev nebola založená ani charizmaticky, totiž tak, že cirkevnú právomoc by boli mali v Cirkvi tí, čo boli vyznačení mimoriadnymi darmi, charizmami. 

Cirkev sám Kristus založil hierarchicky tak, že iba vyvoleným sa dostalo posvätnej moci (biskupom, kňazom a diakonom), títo v tejto hodnosti (službe) mali slúžiť Božiemu ľudu a viesť ho po ceste spásy.

Hierarchická moc zahrňuje v sebe moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Jej nositelia majú právo vynášať zákony, majú moc postarať sa, aby zákony boli aj vykonávané a splnené a majú moc tých, čo zákon prestúpia, alebo nezachovajú, súdiť a potrestať.

Duchovnú moc v Cirkvi mohli a môžu vykonávať len mužovia na to vyvolení. Kristus povedal: "Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás..." (Jn15,16). "Ja som si vás vyvolil zo sveta..." (Jn15,19).

Pri ustanovení dvanástich čítame: "Potom vystúpil na horu a povolal k sebe tých, ktorých sám chcel." (Mk3,13). Títo vyvolení sa nazývajú "klérus". V gréčtine to slovo naznačuje lós, lebo službukonajúci Boží sú akoby vylosovaní na službu Pánovu. Týmto odovzdal Ježiš posvätnú, duchovnú, hierarchickú moc.

Ostatní veriaci Božieho ľudu sa nazývajú laici.

(Malý teologický lexikon)