Dodatok: ale neopovážim sa kritizovať niekoho, kto tam chodí- ak tam načerpá duchovnú silu a povzbudenie.

Každý meter má 100 cm.

Nemám potuchy, čo tým bolo myslené?

KKC v bode 785 hovorí o tom, že máme "sensus fideí" - zmysel pre vieru. Ja si tu na MK citam rozne uvahy nad Bozim slovom, ved je dobre keď sa veriaci chcú podeliť s tým, čo prežívajú vo viere. To čo vás trápi, by som definoval ako problém "dôrazov". Každá minca má dve strany a ešte aj hranu. Ak niekto sa pozerá len na jednu stranu a príde človek, ktorý povie, že je tu aj druhá strana, nemôže byť mojím nepriateľom. V nás katolíkoch ešte stále kdesi drieme akýsi zmutovaný druh jansenizmu, ktorý sa zameriava len na prejavy zbožnosti, dodržiavanie príkázaní a keď niekto hovorí o Božej láske a živote v Duchu už je to pre neho niečo "nekatolícke". A nakoniec.. každý katolík, ktorý prijal sviatosť birmovania, je POSLANÝ hlásať Božie slovo a slovom i životom svečiť o Kristovi.. Takže toto nie je len úloha kňazov.

Evka, asi rozumiem, na čo narážate. Ak by sme sa pozerali na veci jednostranne, nebol by tu priestor pre diskusiu a celé by to bolo zbytočné. Martin Švikruha zdôrazňuje jednu stranu, pretože sa o nej málo hovorí a potom v praxi sa to prejavuje tak, že pokrstení kresťania nežijú v slobode, ktorá by im mala byť samozrejmá a život Cirkvi sa nelíši od čias spred druhého vatikánskeho koncilu.

V konkrétnom príspevku píše o tej prvej láske a ja na tom nevidím nič nekatolíckeho. Študoval som aj katolícku teológiu, ale naozaj v tomto príspevku nevidím žiaden rozpor.

Príklad: Osobne som už počul veľa vysvetlení podobenstva o márnotratnom synovi, no každé nové ma v niečom obohatí.

Ježiš taktiež používal rôzne podobenstvá, aby priblížil Božie kráľovstvo a jeho princípy súčasníkom. Aké by bolo Jeho vysvetľovanie dnes? Ako Cirkev sa vzájomne musíme obohacovať, vzájomne potrebujeme, pretože všetci máme rozličné dary.

Evička, píš tak, aby sa to páčilo hlavne niekomu, kto chce počuť len to, čo nevstupuje do svedomia. Neusiluj sa upútať ľudí na niečo, čo ich odvádza od dodržiavania zásad poslušnosti a od stereotypu nezáujmu o skvalitňovanie života.

Tak som čakala, či sa tu rozvinie ešte väčšia debata, aby som mohla reagovať obšírnejšie. Ale môj príspevok do diskusie bude "iba" výňatkom z KKC, ktorý to za mňa povie učenejšie:

Nech sa páči:

KKC 2055 Keď mu položia otázku: „Ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ (Mt 22,36), Ježiš odpovedá: „Milovať budeš Pána,(129) svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci“ (Mt 22,37-40). Desatoro (Dekalóg) sa má vysvetľovať vo svetle tohto dvojitého a jediného prikázania lásky, ktorá je plnosťou Zákona:
„Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska“ (Rim 13,9-10).

2068 Tridentský koncil učí, že desať prikázaní zaväzuje kresťanov a že aj ospravodlivený človek je povinný ich zachovávať. (1993) A Druhý vatikánsky koncil tvrdí: „Biskupi ako nástupcovia apoštolov dostávajú od Pána… poslanie učiť všetky národy a hlásať evanjelium všetkému stvoreniu,(888) aby všetci ľudia dosiahli spásu vierou, krstom a zachovávaním prikázaní.“

2069 Dekalóg tvorí nedeliteľný celok.(2534) Každé „slovo“ odkazuje na každé iné a na všetky; navzájom sa podmieňujú. Dve tabule sa vzájomne objasňujú a tvoria organickú jednotu. Prestúpiť jedno prikázanie znamená porušiť všetky ostatné. Nemožno si uctiť druhého človeka, a nevelebiť Boha, jeho Stvoriteľa. Nemožno sa klaňať Bohu, a nemilovať všetkých ľudí, ktorí sú jeho tvormi. Desatoro zjednocuje teologálny (na Boha sa vzťahujúci) a sociálny život človeka.

2072 Keďže prikázania Desatora vyjadrujú(1858) základné povinnosti človeka voči Bohu a blížnemu, vo svojom základnom obsahu dávajú(1958) poznať vážne záväzky. V podstate sú nemeniteľné a zaväzujú vždy a všade. Nikto nemôže od nich dišpenzovať. Desať prikázaní vpísal Boh do srdca človeka.

Vďaka, že ste tomuto môjmu blogu venovali čas. Ak Vás čo i len troška priviedol k zamysleniu sa, splnil svoj účel...
Pochválený buď, Pán Ježiš Kristus.

Vykladať by mali biskupi, to je pravda. Veď treba sa pozrieť na protestantov počnúc od evanjelikov až ku kadejakým presbyteriánom, baptistom a iným, každý si vykladá to čo chce a ako sa mu to zapáči. Nejaké úvahy preto treba brať s rezervou, bolo by fajn, ak by dotyčný poznal aspoň nejako katechizmus a učenie cirkvi aby to doslova neprepálil jak sa povie niekam do bludov. Lebo potom je množstvo falošných prorokov kadejakých čo tárajú dve na tri. Môže to človeka v niečom obohatiť ale na druhej strane by som to nebral ako moc smerodajné. Biskupi a kňazi sú pastiermi cirkvi a oni by ju mali viesť v prvom rade.

Myslím, že o.Štefan Hrbček odpovedá jednoznačne.
Tiež som absolventkou a magistrou katolíckej teológie. Žiaľ, zo skupiny prvých laických, takže sme nepreberali ešte na dogmatike KKC. Vyšiel až 3 roky po našich promóciách, ale náš otec biskup nás v pastierskom liste prosil- a nielen teológov, aby sme si ho dôkladne preštudovali. Najmä pre nás katechétov to bola vo svedomi zaväzujúca povinnosť.
Kanonickú misiu som dostala tiež na vedenie biblických krúžkov. Ba na synode otec biskup prosil, aby všetci tí, ktorí nie sú vyťažení naplno školskou katechézou,
viedli a zakladali biblické krúžky. Našou oporou je Katolícke biblické dielo vo Svite
a metódou Lectio divina. To znamená s Písmom svätým sa modliť.
Biskupi nemôžu prispievať na stránky, nie žeby nechceli, ale nepýtajte sa, akí sú vyťažení. Máloktorá farnosť má k dispozícii toľko kňazov, aby sa katechéze venovali iba títo. Ale podotýkam, že my, absolventi, sme pred prijatím kanonickej misie vyznávali vieru a skladali sľub. Preto sa dá a má čítať Písmo sväté aj v malých spoločenstvách, a nielen počúvať v kostole.
Na súkromne vedených exercíciách-o. jezuiti dávajú takúto možnosť v Piešťanoch
a v Prešove- sa nerobia prednášky ako na klasických. Exercitátor, ktorý vás vedie,
vám dá text sv. Písma a pošle vás dve hodiny meditovať a zapisovať si reflexie-svoje myšlienky. A potom ich s vami do detailu preberie- až po osobný dosah Božieho slova na vás.
A sekty? Práve tie sú deformované vykladaním Písma tak, ako ich to núti jedna autorita-kazateľ. ( Napr. musia veriť, že Stvoriteľ stvoril vesmír za 6 dní o 24 hodinách). Od r. 1912 existuje Pápežský biblický inštitút, ktorý bdie nad správnym výkladom Sv.Písma a na to máme v našich katolíckych Bibliách poznámky, aby sme si ich mohli sami čítať.

Vďaka!

To čo robia jezuiti, tak to sú duchovné cvičenia sv. Ignáca, ktoré sú hlavne nasmerované pre toho, kto ich robí, aby človek sám sa duchovne obohatil a získal aj nejaké vedenie. V podstate je to tiež aj Lectio Divina. Ani jedno však nie je určené na nejaké kázanie, skôr na získanie svojho poučenia. Smozrejme, že biskupi nemôžu vypisovať na nejakom internete niečo. Veď to nie je ani ich úloha. V kázaní im pomáhajú kňazi v jednotlivých farnostiach. Kňazi vo farnostiach sú na to, aby viedli katechézu a pripravovali tak ľudí. Nie len vysluhovali sviatosti a kázali. Samozrejme, že laici im v tom môžu pomáhať, teda ľudia, ktorí nie sú v duchovnom stave.

Kľud, už som prestala prispievať. Budem si tu čítať.

... cirkev je skala - pevne stojace bralo. Za nikým sa nekotúľa, nikoho nedlávi, na nikoho neútočí. Ale sa ani nikomu neuhne! Kto sa proti nej ženie a rozbije si pritom hlavu, vlastnou vinou si ju rozbije.
A Cirkev, to sme my, to som aj ja. Preto si ani ja nemôžem inak počínať, keď sa útočí na mňa ako na člena tejto božsko- ľudskej spoločnosti.
Stálosť a trpezlivosť mi musí byť v týchto situáciách heslom.
To je stratégia našej Cirkvi, to je vojenské umenie všetkých nás.
Na nikoho neútočiť a nikomu neustúpiť.
(z knihy- deň čo deň)

Milá Jarmilka, ďakujem Ti. Vyburcovala si ma, aby som tu na MK začala prispievať viac o Cirkvi, o svojej Katolíckej Cirkvi, ktorú založil sám Pán Ježiš Kristus.
Požehnaný deň v Pánovi!+

"nevidíte nebezpečenstvo v týchto úvahách?"

Neviem, ktoré presne úvahy máš na mysli. Dá sa povedať, že sú tu tri typy "úvah" (alebo článkov). V niektorých nevidím nijaké nebezpečenstvo, pretože hlásajú to isté, čomu aj ja verím. Iné síce hlásajú niečo úplne iné, ale je to tak zjavné, že v nich tiež nevidím nebezpečenstvo, žeby niekoho pomýlili.
No a potom sú tu niektoré "zamyslenia", v ktorých som sa dlho nevyznala. Priznám sa, že ma vyrušovali a dlho som ich skúmala (vyrušovali ma až to tej miery, že som váhala, či je vôbec dobré sa im venovať, alebo je to len moja zvedavosť a pýcha (a neposlušnosť), čo mi nedovolí jednoducho ich na stránke MK preskakovať). Nakoniec som došla k tomu istému záveru, ktorý sa mi ponúkal na začiatku - že síce myšlienky týchto zamyslení nie sú v tak veľkom rozpore s mojou vierou, ako skôr vidím problém v slovníku, ktorý používa ich autor. (v čiastočnom rozpore asi sú, ale ani tam si nie som istá či nejde skôr o vzájomné nepochopenie). Nebudem túto myšlienku rozvádzať ďalej, spomeniem už len rozhodnutie, ktoré z nej vyplynulo:

Už sa nesnažím komentovať všetko. Čo je zjavné, je zjavné aj bez môjho komentára. A čo je neisté, často môj komentár neosvetlí, len zahalí do ešte väčšieho oblaku nepochopenia a svárov ďalších diskutujúcich.
Takže áno, učenie matky Cirkvi si vážim a ctím. A pokiaľ uznám za vhodné, pridám svoj názor k niečomu, čo stojí za to okomentovať. Ale nie vždy. Záleží, ako vyhodnotím dosah môjho prípadného komentára. A zo skúsenosti sa mi stále viac ukazuje, že menej (komentárov) je viac.

Možno je to spôsobené tým, že veci o ktorých tu hovoríme sú nám sväté. Preto každú narážku (často aj nepochopenú, alebo tak nemyslenú) berieme osobne. A chceme bojovať za to (Toho) čo nám je tak drahé. (Ale to je podobne aj na druhej strane. Napr. evanjelikov musia veľmi pohoršovať všetky naše články o Panne Márii, svätých a o sviatostiach. A nevyjadrujú sa zakaždým.)
A pritom vzdialenosť našich názorov ani nemusí byť tak veľká, len pochádzame z rôzneho prostredia a hovoríme rôznymi jazykmi...

Jej, to už je článok z 15. mája? Ja som ho našla až teraz.

Že si to oživila celé. Ale to oživila Evka Vráblová. V každom prípade, treba hľadať nejaký spoločný, rozumný dialóg. Je jasné, že nikto zo svojho nepoľaví, tak aspoň aby sme si nenadávali.

Poďme si prečítať UNITATIS REDINTEGRATIO, dokument 2.Vatikánskeho koncilu, čo nám hovorí a poučiť sa.