Sme znepokojení nad všetkým, čo sa dnes deje...

Schválenie Celoslovenskej stratégie rodovej rovnosti, berieme od našej Vlády ako úder pod pás.

Čaká nás Referendum o rodine,  o ktorom Ústavný súd rozhodol, že tri otázky referenda sú v súlade s ústavou, štvrtá nie... Ako dopadne?

Stále je pred nami hrozba schválenia Celoštátnej stratégie ľudských práv, paradoxne:  ako hrozba ľudských práv...

Homosexualita ako alternatíva k manželstvu.

Juvenilná justícia ako banka, kde sa „zhromažďujú“ deti, ktoré ukradnú rodičom, aby ich dali tomu, kto je vraj pre nich „záchrancom“.

„Plánovanie rodičovstva“, antikoncepcia,  umelé oplodnenie - ako možnosti sami si rozhodnúť o počte a dobe, kedy a koľko detí chceme mať.

Eutanázia, vraždy neviniatok v lonách matiek.

Vytesnali sme Boha zo svojich životov.

Žneme úrodu voľnomyšlienkárstva,  falošnej slobody, demokracie a v mene vraj ľudských práv.

Práva ľudí sme povýšili nad práva Božie.

Staviame sa nad Božiu úroveň, už sme tak vysoko, že chceme a aj rozkazujeme samotnému Bohu.

Bože, ja Ti dám svoju vieru, ale na toto a tamto a hento mi nesiahaj!

Ja si určím, koľko budem mať detí. Na nejaké manželstvo papier nepotrebujem! Párovanie dvoch rovnakých pohlaví nie je predsa žiadny hriech – je to naše právo a voľba! Deti majú právo vedieť, ako sa narodili už od troch rokov – a s vysvetlením najintímnejších detailov, vrátane sebauspokojovania, veď predsa nie sú nepohlavnými bytosťami!

Pýcha človeka a svojvôľa na nás dopadli ako Damoklov meč. Z celého sveta sa dozvedáme, ako sa ľudia zúčastňujú pochodov za správnu vec. Za rodinu, za život. Bránime si, čo je cenné. Bojujeme za to, čo je nám vlastné, normálne a Božie. Ale každý nový deň nám dáva za pravdu, že to už nestačí...

Nestačia referendá, podpisy, volanie ľudu o pomoc. Mocní tohto sveta si presadia svoje aj za cenu mnohomiliónových obetí. A zrazu vidíme, že ťaháme za kratší povraz. Že za všetko, za čo sme bojovali a stále sme si mysleli, že u nás sa to nemôže stať. A predsa....stalo sa.

Budeme mať zákony v mene „ľudských práv“.  Aký dopad to bude mať na deti, rodiny, celý národ?

Zvykneme si a budeme na to všetko hľadieť ako na normálnu vec?

Obroda slovenského národa musí povstať z adorovania pred Bohom.

Zabudli sme na Neho, lebo tak veľmi sme sa zamerali na seba. Že to zvládneme sami. Veď je nás predsa tak veľa. Živá masa ľudí, čo sú predsa proti...

Vidíme, že to nestačí.

Slovač, povstaň z prachu zeme, zo svojej ničoty a obráť sa celou svojou tvárou k Bohu!

Pokľakni na kolená a pros Boha o pomoc!

Nespoliehaj sa len na svoje umnosti, myseľ a vieru v lepší zajtrajšok!

Príď pred svojho Pána a vzdávaj mu vďaky, dobrorečenia a vzývaj na slávu svojho Boha!

... Prečo, keď je vyložená Sviatosť Oltárna, je Boh tak sám? Kde sme všetci? Vari sme na Neho zabudli?

... Prečo nie sme v Jeho blízkosti ako deti vôkol svojho Otca?

Ach, Pane, prečo sme tak ľahostajní ku tebe?

Vari sme zabudli, že ty si živý Boh? Že máš moc zmeniť aj chod vecí?

Že ty jediný máš moc premeniť chladné, kamenné a hriešne srdcia v srdcia z mäsa?

Bože, ďakujeme ti, že máš s nami ešte toľkú trpezlivosť...

Že stále znášaš naše pohŕdanie nad tvojimi zákonmi.

Bože, príď nám na pomoc, lebo hynieme bez teba...

Je načase, aby sme si uvedomili, že nebude to ani prezident, ani vláda, ani žiadne svetské knieža, ktoré nás zachráni pred ideológiami, ktoré sa na nás rúcajú ako domček z karát a tvária sa, že sú našimi priateľmi.

Je to iba Boh, ktorý na nás čaká v Bohostánku, aby sme sa mu prišli pokloniť. Iba návrat k Bohu môže zastaviť toto šialenstvo, ktoré sa u nás udomácňuje ako veľmi vzácny a žiadaný hosť. Dajme mu na vedomie, že u nás nová ideológia nie je vítaná a vyžeňme ju zo svojich životov, spred našich dverí...

Tak nám Pán Boh pomáhaj!

Duchu Svätý príď, a obnov tvárnosť zeme!

obrázok: Google