Jeden z posledných blogov na Mojej Komunite hovorí o dvoch skupinách (postojoch) v súvislosti s prosbou (modlitbami) o fyzické uzdravenie. Podľa autora Martina jeden postoj ľudí k možnosti ich uzdravenia je taký, že si nie sú istí Božou mocou, nie sú si istí, že Boh má moc ich uzdraviť a druhý je taký, že veľká skupina kresťanov nie je si istá, že Boh ich má natoľko rád, že by ich chcel uzdraviť. Toto majú byť podľa Martina dôvody neuzdravenia chorých.
Keďže diskusie k tomuto blogu sa mohli zúčastniť (nerozumiem prečo) iba dvaja reagujúci píšem svoj názor práve k tejto téme a dávam tak priestor aj pre ďalšie reakcie.
Nemyslím si totiž, že Boh je automat na splnenie každej modlitby. Na spôsob: hodím do automatu modlitbu a vypadne z neho jej splnenie presne v takej podobe, ako si to ja sám predstavujem.
Aby nedošlo k omylu, ja naozaj verím a bol som toho aj svedkom, že Boh uzdravuje. Je taký úžasný, že tieto veci robil pred 2000 rokmi a robí ich aj dnes. Naozaj uzdravuje! Niekedy však Boh od chorých žiada, aby mu venovali svoje utrpenie. Marta Robinová francúzska mystička žila päťdesiat rokov a okrem Eucharistie neprijímala nijakú potravu. Nemohla ani jesť, tak bola paralyzovaná. Raz sa jej Pán spýtal, či je ochotná trpieť za kňazov a rehoľníčky, ktorí opustili Cirkev, a ona súhlasila. Videla, ako z kríža vyšiel svetelný lúč a hlas sa jej spýtal „Súhlasíš, že budeš ako ja?“ A ona súhlasila. Emiliano Tardif, ktorý sám bol v roku 1973 uzdravený z tuberkulózy po modlitbách charizmatickej skupiny, o tom píše: „Komunikoval som s ňou – bola to naozaj Božia žena. Niekedy som si vravel, že keby som bol vtedy Marte Robinovej povedal: „Budeme sa za teba modliť, aby si sa uzdravila“, bolo by to vyzeralo hlúpo. A keby som jej bol povedal: „Ak si sa neuzdravila, zrejme nemáš vieru“, bol by to býval ešte väčší omyl.“
„Boha nemožno prinútiť, aby vykonával našu vôľu, ani nemožno predbehnúť jeho zámery. Uzdravenie je iba znakom vykúpenia tela.“ (Jean Pliya)
Každý kto rád číta životopisy svätcov by mohol vymenovať celý zástup tých, ktorí zomreli v mladom veku na nejakú chorobu. Šťastní nebudeme vtedy keď budeme zdraví (v jednom vtipe sa hovorí, že aj tí na Titanicu boli zdraví a nepomohlo im to), ale vtedy keď budeme žiť život podľa Jeho plánu, podľa Jeho vôle.
A ešte uvediem jednu z viacerých mojich skúseností s Božím uzdravením: Raz som sa bol s jedným bratom Romanom modliť sa za kamaráta Robka, ktorý mal rakovinu. Brat Roman, s ktorým som sa išiel modliť mal sám problémy so svojim sluchom. Keď sme sa domodlili za Robka, pokračovali sme v modlitbe za Romankove uši. Po modlitbe som sa vrátil domov a moja mamina, ktorá má ťažkú chorobu sclerosis multiplex a bola už tri roky úplne hluchá (ako poleno ), ma po mojom príchode privítala s tým, že opäť počuje. To bolo prvý raz keď sa v jej chorobe niečo vrátilo k lepšiemu, inak jej choroba postupne progreduje. My sme sa modlili za uzdravenie uší brata Romana a Boh presne v tom čase uzdravil uši mojej maminy. Naozaj Boh nie je automat. Robí, kedy chce a ako chce a komu chce - podľa svojho uváženia.
Ján Pavol II., Marta Robinová a mnoho mnoho ďalších malo vieru a aj dôveru v nekonečnú lásku nebeského Ocka. Dokonca si myslím že väčšiu ako moja chorá mamina... Boh chce uzdraviť človeka celého, to je pravda, ale ešte viac ako o uzdravenie tela mu ide o uzdravenie duše.