Bola Svätá Veľká (biela) sobota. Kľačala som pri hrobe Pána Ježiša a keďže bolo ešte dosť zavčasu do ranných chvál, kostolík bol takmer prázdny. Vyhovovalo mi to, lebo som mohla zotrvať v blízkosti Najsvätejšej Eucharistie dostatočne dlho. Povedala som si, že uvoľním miesto pri hrobe hneď prvej osobe, ktorá sa príde pokloniť Ukrižovanému Pánovi, no zároveň skutočne prítomnému v živej Hostii vo Svätostánku vystaveného hneď nad hrobom.

Z mojich modlitieb ma vytrhol tichý šum blížiacej sa osoby. Zdalo sa mi, že je troška opodiaľ, tak som čakala, kedy príde bližšie. O hodnú chvíľu sa tak stalo.

Po mojej ľavici bola socha anjela, ktorá slúžila ako pokladnička, do ktorej sme mohli hádzať milodary. Počula som, ako niekto hádže mince do nej, jednu za druhou a anjel pokyvuje hlavou na znak vďaky. Pozrela som sa tým smerom, lebo sa mi zdalo, že tá osoba je už na odchode a naozaj tak aj bolo. Rýchlo som jej urobila miesto vedľa mňa, aby aj ona – bola to žena, mohla bozkať ukrižovaného Ježiša Krista. Pozvanie privítala, vďačne sa na mňa pozrela, pokľakla, pobozkala Pána Ježiša a pri vstávaní som počula jej modlitbu, ako šepotom hovorí: "Ukrižovaný Ježiško, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci". Ešte letmo pohladkala to sväté Telo a rýchlo odkráčala preč.

Možno sa vám to bude zdať ako celkom obyčajný príbeh, ale vo svojej podstate je výnimočný.

Tá žena, povedali by ste si, že je možno posledná z posledných. Chudobná, nevlastniaca takmer nič, iba svoju dcéru. Žijú veľmi skromne a dá sa povedať, že majú veľmi hlboko do peňaženky. Ale prečo vám toto všetko píšem, je fakt, že ona dala Bohu všetko!

Všetko, čo mala.

Nielen svoje srdce, ale aj plnú dlaň mincí, ktoré s ozvenou padali do toho sádrového anjela ako dážď. Nebolo ich vôbec málo, povedala by som, že veľmi bohato. A ja som si spomenula v tej chvíli na úryvok z Evanjelia o tej chudobnej vdove, ktorá dala Bohu všetko. Všetko, čo mala. Nedávala z prebytku, ale dala všetko, všetučko, čo mala...

Isto sa aj táto jednoduchá, no srdcom veľmi krásna osôbka, necítila ani hodná, aby prišla tak blízko k hrobu Pána, lebo som z jej rýchlych reakcií vycítila, že je už – už na odchode. Nebolo to však preto, žeby som zaberala všetko miesto pri Ukrižovanom Pánovi, ale z jej pokory.

Keď odišla, zahanbila som sa, že mi ukázala, ako veľmi miluje Pána a že ja som ani zďaleka nepriniesla Pánovi všetko, tak, ako ona. Bola mi vzorom v jednoduchosti, láske, pokore, ale najmä v neochvejnom presvedčení, že Pán sa o nich postará. Viem, o čom hovorím, lebo keď prídu ku nám do predajne na nákup, niekedy majú iba pár drobných na chlebík každodenný...na nič viac...

Dnes som blokovala v pokladni nákup jej dcérky, ktorá si zaň vytiahla stierací žreb. Podala som jej hŕbu žrebov, povedala som jej, nech sa ponúkne, keď si schová nákup a ja som obsluhovala ďalšieho zákazníka.

Videla som ju, ako si zobrala tú kopu žrebov, pekne si ich v dlani rozložila ako karty a vybrala si zo stredu jeden. Ešte mi ukázala, že má naozaj iba jeden a ostatné mi odovzdala. Zotrela políčko, chvíľku zostala ticho a podala mi ho, že je tam asi niečo napísané. Prečítala som ho a bola som taká šťastná! Bola tam okamžitá výhra – poukaz na nákup tovaru v sieti našich predajní. Nebola to žiadna veľká suma peňazí, ale za to najväčšia, akú môže zákazník vyhrať hneď na mieste. Postavila som sa a zagratulovala som od šťastia tejto mladej dievčine k výhre.

Vyhŕkli jej slzy. Bola dojatá. Povedala mi: "Tak som chcela vyhrať. Idem z pošty, kde som si zakúpila stierací žreb, ale nič som nevyhrala a tu som nič nečakala a vyhrala som!"

O pár hodín prišla už aj s mamou na nákup, a použili ten výherný šek. V ich očiach som videla toľko lásky a vďaky!

Pristavila som sa pri nich, aby som sa spolu s nimi potešila z výhry a povedala som im, že sa im celkom isto iste odvďačil Pán za to, že Mu pri hrobe do pokladničky jedna z nich vhodila snáď všetko, čo mala. Dosvedčila to slovami: "A kto mi pomôže, ak nie Boh? Iba On jediný mi pomáha vo všetkom! Iba ku Nemu sa utiekam!"

Pre hocikoho z nás by to bola maličkosť, no pre nich to bola výhra ako svet.

A ja viem, že som bola svedkom zázraku. Neochvejnej odovzdanosti sa do rúk Božích u najmenších z maličkých a rozmnoženia Božích darov. Uistenia Božej Lásky:  "Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním".

Vďaka ti, Pane, za všetky zázraky, čo konáš v našich životoch!

Vďaka ti a chvála Pane Ježišu Kriste!

Aleluja!