O podstate Cirkvi vyjadruje sa vznešenými slovami Druhý všeobecný koncil (1962-65) v dokumente, nazvanom "Dogmatická konštitúcia o Cirkvi" (Lumen gentium), v hlave 1, kde sa hovorí O tajomstve Cirkvi".
Cirkev je Boží ľud, tajomné telo Kristovo a chrám Ducha Svätého.
Je "akoby sviatosť Kristova, lebo v nej sa uskutočňuje spoločenstvo všetkých ľudí s Bohom.
Cirkev má najužší vzťah k Najsvätejšej Trojici. Na jej vzniku majú podiel Otec, Syn a Duch Svätý.
Z toho plynie aj jej dôstojnosť a poslanie, ktoré závisia na účasti v živote Najsvätejšej Trojice.
Koncil zdôraznil rôznymi menami a obrazmi, čo je Cirkev: ovčinec, stádo a pastier.
Pole, obrábané hospodárom.
Vinica a v nej Kristus: vinná réva s ratolesťami.
Budova Božia, v ktorej základný kameň je Kristus - na tomto základe budujú Cirkev apoštoli.
Boží dom a v ňom Božia rodina.
Boží príbytok pre Ducha, svätý chrám, nebeský Jeruzalem a naša Matka.
Hlavne však Cirkev je tajomné telo Kristovo.
Koncil v tomto výraze nevidí len obraz Cirkvi, lež vyjadrenie tajomnej jednoty medzi Kristom a jeho Cirkvou.
Kristus miluje Cirkev ako svoju verenicu.
Cirkev je tajomné telo Kristovo (Corpus Christi mysticum), ktorého hlavou je Kristus a ktoré je oživované Duchom Svätým ako dušou, my sme jeho údmi a sme si údmi navzájom.
Z toho je vzájomná aj neporovnateľná hodnosť Cirkvi, ktorá má Krista samého za hlavu, podľa slov apoštola: "Urobil si ho nad všetkým hlavou Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý všetko vo všetkom naplňuje" (Ef1,22).
A ďalej: "On (Kristus) ustanovil jedných za apoštolov, druhých za prorokov, iných za evanjelistov, niektorých zasa za pastierov a učiteľov, aby náležite pripravovali svätých na dielo služby, totiž na budovanie tela Kristovho, kým všetci nedospejeme k jednote vo viere a v poznaní Syna Božieho, v muža dospelého, k miere plného vzrastu Kristovho" (Ef 4,11-13).
Cirkev je ustanovizeň božsko - ľudská. Kým po ľudskej stránke v nej môžu byť chyby a nedostatky, aj hriechy a previnenia, jej božská tvár je čistá a nepoškvrnená.
Kristus je Veľkňaz a celý Boží ľud urobil kráľovstvom a kňazstvom Božím. "Jemu (Kristovi), ktorý nás miloval a krvou svojou vykúpil z hriechov a urobil kráľovstvom a kňazmi Boha a svojho Otca..."(Zjv1,6). Toto všeobecné kňazstvo veriacich je priradené ku kňazstvu ministeriálnemu, hierarchickému (ku biskupom, kňazom a diakonom). Pravda, sú aj veľmi rozdielne, lebo iným spôsobom sú účastné na jedinom kňazstve Kristovom. Boží ľud uskutočňuje svoje všeobecné kňazstvo čnostným životom, v prijímaní sviatostí a vrcholom všetkého je obeta sv. omše. V prijímaní Najsv. Sviatosti sa prejavuje jednota Božieho ľudu.
(Malý teologický lexikon)