Až s odstupom času pár hodín, som schopná vstrebávať do seba všetko to, čo som zažila v Košiciach. Moja cesta na Pochod života nebola priamočiará, ale riešila sa takmer až do odchodu. Ale ja som vedela, že keď ma tam Pán zavolal, postará sa aj o to, aby som sa tam dostala :)

Košice ma ohromili množstvom ľudí, ktorí prúdili do centra tohto diania zo všetkých svetových strán a kútov Slovenska, svojou prítomnosťou, ale i históriou. Dóm sv. Alžbety je monumentálny, presne taký, aký som ho poznala z fotiek.

Nebolo možné sa do neho dostať, taký mohutný bol prílev ľudí, čo nám "blokovali" cestu ešte pred slávením sv. omše. Podarilo sa nám to až dávno po obede, kedy sa masa ľudí už pripravovala na oslavný pochod za život. Zotrvali sme v krátkosti v modlitbách pri živom Kristovi, ktorého sme nedávno prijali do našich sŕdc v inom kostolíku, lebo každá diecéza mala svoju sv. omšu v inom chráme, čo bolo vynikajúcim riešením, lebo všetci by sme sa veru nezmestili do jedného chrámu. My, naša žilinská diecéza mala sv. omšu v Dominikánskom kostole a na záver svojho poďakovania týmto Božím služobníkom, že nám poskytli útočisko na slávenie Kristovej obete, náš otec biskup s úsmevom dodal, že aj keď je tento kostol veľký, je vlastne malý pre žilinskú diecézu...)

Tak keď sme vyšli z Dómu sv. Alžbety, plní dojmov, obdivu a lásky a pokory, sme sa nedostali ďalej od brány, lebo medzi ľuďmi to už "vrelo" vo veľkom očakávaní na to, prečo sme tu všetci prišli.

Nemali sme ani páru, koľko nás môže byť, ale videli a cítili sme, že nás je veľmi, veľmi mnoho, ktorí sme tu prišli za jediným úmyslom: ukázať celému svetu a hlavne našim zákonodarcom, že sme za život od počiatku až po prirodzenú smrť a za život v rodinách.

Že my, ľudia Slovenska chceme obetovať svoj čas, svoje pohodlie za účelom správnej veci.

Že sme sa na toto stretnutie všetkých pro - life účastníkov veľmi tešili, že v tejto dobe, v ktorej sa nik o druhého nezaujíma, ktorá je chladná na horúce objatia, na lásku, ktorá je zameraná iba na konzum, že je tu tisíce a desaťtisíce ľudí, a dovolím si povedať, že ďalšie stotisíce tých, čo nemohli prísť pre nemoc, starobu, pre veľkú vzdialenosť a iné nezanedbateľné skutočnosti, ale ktorí boli s nami spojení v modlitbách, a dívali sa na nás cez monitory svojich obrazoviek, že sme tu my, čo bojujeme za pravé hodnoty, ktoré nám do srdca vtlačil Boh.

Obzerám sa vôkol seba a vidím samé usmiate tváre. Starcov, mladých, rodičov, detí...Nik nie je nervózny, roztrpčený, zachmúrený, bez nálady, ale všetkých hreje pri srdci poznanie, že sme na jednej lodi - Kristovej lodi, ktorá nesie názov Život.

Detičky neplačú, rodičia ich hojdajú v náručiach, troška staršie vykladajú na plecia a všetci sme v očakávaní, kedy nastane pol tretej hodiny popoludní, aby sme už vyrazili do ulíc za Pravdu, Lásku, Pokoj, Život a mier. Mier v našich srdciach, v našich dušiach, v našich životoch.

Nastáva vytúžený okamih, kedy sa mohutne rozozvučia zvony Dómu sv. Alžbety, aby dali celému mestu a svetu na známosť, že Pochod za život začína!

Niet slov na vypovedanie, čo sa nám odohráva v srdciach!

Hľa, koľkí Boží ľud manifestuje v pohode, kľude a pokoji za Božie ustanovenia!

Všetci cítime, že sa pohla zem. Že je tu čas plnosti...Plná je zem tvojej chvály, slávy a veleby, Otče!

Zhliadni na nás, tvoje deti, ktoré svedčia o tebe.

Rozmnož dary v našich srdciach, aby sa zúrodnila tvoja zem, ktorá dychčí po ovocí tvojej lásky a pokory!

Naše srdcia sú naplnené tebou samým, v ktorých prebývaš a dávaš sa nám znať v každom bratovi a sestre.

Náš manifest je v znamení teba, Kriste Kráľu, ktorý na náš vzhliadaš z výsosti a požehnávaš nás svojím pokojom a láskou.

Tisíce plagátov a pútačov hovorí o tom, že my ti patríme a nebojíme sa verne ohlasovať teba, Kriste, našu spásu!

Sme za život! Rodina je základ spoločnosti! Otec + mama + deti = úplná rodina! Sexuálna výchova patrí do právomoci rodičom! Embryo je človek! Nezabiješ svoje dieťa! Život je dar.

To je len stotina sloganov,  za ktoré sme sa postavili a hrdo niesli nad svojimi hlavami.

Verím, že Košice v čase celej svojej histórie nezažili nič slávnostnejšie a veľkolepejšie, ako bol tento celonárodný Pochod oslavy života.

Z okien sa vykláňali naši sympatizanti a mávali nám, zvedavci nás fotili, zlaté krásne a mladé "roztlieskavačky" v žltých tričkách nám skandovali -  sme za život! sme za život! -, aby nielen naše srdcia, ale aj hlasy spievali ! :)

Mimoriadne ma oslovilo, že pred nejakým reštauračným zariadením nám jeho majitelia, alebo zamestnanci nalievali čerstvú vodu, aby nás osviežili a oblažili smädné hrdlá, i všetci ostatní, ktorí stáli na chodníkoch, a mali na sebe tričká " Jeden z vás", aby vyjadrili svoju spolupatričnosť s nami. Človek mal chuť ku nim podísť a potriasť si ruku na znak bratskej lásky.

Zaujal ma i jeden osamelý mladý muž, ktorý stál na križovatke, opretý o stĺp a v rukách držal pred sebou nápis: Nesúhlasím s vami. Usmieval sa na nás, nebol drzý, ani arogantný, a mal možnosť pred sebou samým, i celým svetom vyjadriť svoj názor. Nik ho neopľúval, nenadával mu, nevyhrážal sa mu, ani nijak ináč nezatracoval...Bol osamelý vojak v šírom poli. Bolo mi ho ľúto...

A tak na záver chcem vyjadriť svoj obdiv ku všetkým organizátorom, ktorí zvládli túto veľkolepú udalosť na jedničku s hviezdičkou! Všetko bolo dokonalé, úžasné, skvelé, fantastické...

Som vďačná Pánovi, že som mohla byť v centre diania, v čase písania dejín a povedať:

Bože, dal si sa mi spoznať, a ja ti za to nekonečne ďakujem! Chcem hlásať všade, kamkoľvek sa pohnem, že ty si živý Boh, že ty jediný máš moc zmeniť chod dejín, i tvrdosť našich sŕdc. Že v tebe je všetka česť, sláva i veleba. V teba verím, v teba dúfam, teba nekonečne milujem J

Bože, žehnaj našu milovanú vlasť, žehnaj naše Slovensko!