Blog

« Back

Modlitba Pána

Modlitba Pána

Otče náš

Z Listu svätého biskupa Augustína Probe

(Ep. 130, 11, 21 – 12, 22: CSEL 44, 63-64)

 

O modlitbe Pána
 

     My potrebujeme slová, aby sme si pripomínali a vedeli, o čo prosíme, teda nemyslime si, že na to, aby sme nimi Pána poučovali alebo obmäkčovali.
    
Keď teda hovoríme: „Posväť sa meno tvoje,“ upozorňujeme sa, že máme túžiť po tom, aby jeho meno, ktoré je vždy sväté, mali aj ľudia za sväté, čiže aby ho nepotupovali, čo však neosoží Bohu, lež ľuďom.
    
A tým, že povieme: „Príď kráľovstvo tvoje,“ – ktoré príde či chceme, alebo nechceme, – vzbudzujeme v sebe túžbu po tom kráľovstve, aby prišlo k nám a aby sme si zaslúžili v ňom kraľovať.
    
Keď hovoríme: „Buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na zemi,“ vyprosujeme si od neho samu poslušnosť, aby sa v nás diala jeho vôľa tak, ako ju v nebi plnia jeho anjeli.
    
Keď hovoríme: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes,“ kde slovo „dnes“ znamená v tomto čase, prosíme tu v tom najhlavnejšom, čo označujeme menom chlieb, o celé živobytie alebo o sviatosť veriacich, ktorá je nevyhnutne potrebná v tomto čase, ale nie na dosiahnutie šťastia v tomto čase, lež toho vo večnosti.
    
Keď hovoríme: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom,“ pripomíname si, aj o čo prosíme, aj čo máme robiť, aby sme to dostali.
    
Keď hovoríme: „Neuveď nás do pokušenia,“ pripomíname si, že máme prosiť o to, aby sme nezostali bez jeho pomoci a neprivolili oklamaní, ani nepodľahli utrápení nejakému pokušeniu.
    
Keď hovoríme: „Zbav nás zlého,“ vystríhame sa myslieť si, že sme už v tom dobre, kde nás nebude trápiť nijaké zlo. Toto sa v modlitbe Pána uvádza ako posledné a má takú šírku, aby kresťan v akomkoľvek súžení takto vzdychal, takto prelieval slzy, z tohto vychádzal, v tomto zotrvával a týmto končil modlitbu. Bolo potrebné, aby sme si týmito slovami pripomenuli tieto veci.
    
Lebo aj keď hovoríme akékoľvek iné slová, ktoré vopred formuluje túžba toho, kto sa modlí, aby sa prejavila, alebo ich dodatočne sleduje, aby rástla, nehovoríme nič iné ako to, čo je už v tejto modlitbe Pána, tak sa správne a náležite modlíme. Kto však hovorí to, čo je nezlučiteľné s touto evanjeliovou prosbou, aj keď sa nemodlí nedovolene, modlí sa telesne. A neviem, prečo by sa nemalo povedať, že nedovolene, veď znovuzrodeným z Ducha nesluší modliť sa nijako ináč, iba duchovne.

+

Zdroj: liturgické čítania z 22.10.2013

Comments
sign-in-to-add-comment
No comments yet. Be the first.