Bratia (a sestry), ak máte nejaké povzbudivé slovo pre ľud, hovorte! Sk 13, 15;

Pozývam vás, aby ste napísali, čo vás v Písme oslovilo, čo ste počuli a čoho ste boli svedkami, aby stesa podelili s nami Vopred ďakujem za každý príspevok a teším sa na vzájomné zdieľanie!

Sadla som si nad Knihu Nového Zákona, pripraviť sa na dnešný biblický krúžok. Preberáme síce evanjelium sv. Lukáša, ale ja som sa začítala do Listu Rimanom.Prvú kapitolu. Pavol ho písal z Korintu rímskym kresťanom, ktorých ešte nepoznal, ale túžil ísť za nimi.Ešte tam nebol Peter, ani nik z apoštolov, ke´d to písal. A túžil tiež "obdarovať nejakým duchovným darom".(Rim.1,11 n) aby ich posilnil, alebo skôr, aby sme sa navzájom posilnili spoločnou vierou, vašou i mojou.

Začala som premýšľať, a aj modliť sa, aké by bolo fantastické takto prichádzať na stránky MK. Máloktorí sa poznáme osobne, ale chceme, túžime sa deliť o dar viery...na vzájomné posilnenie.. Začala som prosiť o taký dar pre nás všetkých....samozrejme aj pre seba samu - a že to bolo pravé, svedčilo to, že ihneď zareagoval Zlý a opäť mi poslal niekoľko správ, ktoré ma mali odradiť či uraziť. Berme to i takto, ak nám niekto chce vyraziť slová z úst či z klavésnice, že to Zlému zavadzia, ak my sa tu chceme dať dokopy a hovoriť si vzájomne o tom, čo nám je najdrahšie.Poďme sa mať veľmi, veľmi radi a povzbudzovaním sa a modlitbami odporujme všetkým pokušeniam posudzovať, báť sa jeden druhého a hovoriť si "škoda ísť s kožou na trh". Pavol išiel.... nielen s kožou, ktorú asi počas jeho väznenia veľmi nešetrili, ale......až s hlavou!

(L) (A)

Ukáž mi, Pane, svoju cestu *
a budem kráčať v tvojej pravde.
Daj, aby moje srdce bolo prosté *
a malo bázeň pred tvojím menom. ...

To sú síce slová dnešného prvého žalmu z ranných chvál, ale mňa oslovili....
Ak smiem brať aj text mimo liturgických čítaní, podelím sa.
Ak mi Pán neukáže cestu, vždy to dopadne tak, že padnem alebo sa veľmi vzdialim...Pán vie, čo potrebujem, aj aká cesta mi bola daná. Ale on chce aj prosbu.
Prečo chce prosbu?
Na to odpovedá druhá polovica úryvku:
"Daj , aby moje srdce bolo prosté.a malo bázeň pred Tvojim menom".
Takže Pánovi sa vzďaľujem z dvoch dôvodov: ak o to neprosím, alebo si chcem robiť po svojom a som tvrdohlavá, chcem ísť po svojich zabehaných chodníkoch, myslím si,že som pristará nato, aby som menila chodníky.
Pritom: Koľko vecí žiada Boh od starých?
Abrahám- potomstvo
Mojžiš- viesť Izraelitov
Anna, Alžbeta, Sára, -rodiť v starobe.
Pre mňa určite nemá tak ťažkú úlohu. Ale musím si dennodenne pýtať svetlo na cestu, ktorá je zahmlená buď pre pýchu alebo prílišný žiaľ,nedôveru ľuďom a dôverovať vždy znovu, aj po pádoch či do hriechu, či do bolesti, že ho dostanem.

Žalm 86,11

Krásne, pravdivé a hlboké...Vďaka Irmuška! Píš, prosím píš...chceme si brať z ovocia tvojej krásnej hlbokej duše, potrebujeme sa veľmi....Ď+ĽŤ!!!

Vždy, keď ideme k Božiemu Slovu, prichádza k nám Duch svätý, On už je s nami v momente, kedy máme len myšlienku na Neho...

Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: „Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.“

Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.

(Rim, 8,35)

Na prvý pohľad sú to veľmi ťažké slová,ktoré by nás mohli zmiasť a znechutiť....či nás od Kristovej lásky v tomto hektickom svete neodlučuje toľko vecí ...všímame si správy zlé i dobré, trápime sa nad obsahom peňaženky, ktorý nám nedovolí zaobstarať si ani potrebnú vec...robia nám starosti deti, buď pre slabšie výsledky v škole alebo hroziaci odpad od toho, čo sme do nich s láskou vkladali....hrozí strata zamestnania...exekútor....robia na nás nátlak...vyhýbajú nám bývalí dobrí priatelia....
Nebojme sa, sestra a bratia.
Povedala by som presnejšie, že toto všetko nás odlučuje od pozornosti voči Kristovej láske...
Kristus však miluje ako prvý a preto nás naozaj neodlúči od Jeho lásky nič, ba dokonca ani hriech, lebo ak si ho uvedomíme a spamätáme sa, s koľkou láskou nám ho odpustí. A nad takou Láskou ani smrť nemá moc, naopak, priblíži nás k nej.

Krásne, vďaka! prosím, píš tvoje úvahy zo Slova Božieho

Gn 13, 2,5-18

Abram mal nielen všetkého dostatok, ale aj množstvo stád, striebra a zlata.....Ale to mal aj Lót, jeho synovec...a keď sa dostali na miesto, priaznivé pre živobytie, nastáva zvada medzi pastiermi, každý chce uchmatnúť čo najviac pre seba.....A Abram, ktorý má už svoj vek a autoritu a nemusel by sa podriaďovať synovcovi, spontánne rozhodne- rozíďme sa. A o čo veľkodušnejšie: dáva Lótovi na výber, dáva mu prednosť a on sa uspokojí s tým čo ostane....
Abram sa nebojí ukrátenia. On totiž všetku svoju nádej vkladá do Pána. Opláca sa mu to. Lót si vyberie to, čo sa naoko zdá priaznivejšie, krajinu, ktorá na pohľad vyzerá lepšie, údolie Jordánu,úrodné a zavlažované ako raj.
Abram ostáva v Kanáne a uskromní sa.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští.....to poznali aj naši predkovia a uchovali to v tomto prísloví. Lót sa dostáva dokonca do mesta....čo ho tam čaká? Hriešne prostredie, sústavný nátlak zla na neho, žiaden pokoj a harmónia.
Abram viac spoliehal na Pána a dostáva vzácne prisľúbenie. A nie je nijako ukrátený. Pán mu prisľubuje to , čo je najvzácnejšie- potomstvo. A ani životné potreby neprestali chýbať. Neskôr meno Abrahám, a titul zakladateľa národa, ktorý dodnes nevyhynul, hoci niet stopy na zemi po mocnejších národoch a ríšach.
Mať a ustúpiť. Mať a dôverovať, že je lepšie to, čo chce Boh a úplne sa spoľahnúť, že On ho povedie, hoci cez skúšky, ale dá mu to najlepšie. To je viera! Vedieť rozlíšiť pravé hodnoty hodnoty od lesku a slávy tohto sveta.
V tom vidím aj pre seba postavu Abrama ako vzor, a nie tak celkom nedostižný. Je menej namáhavé ako pachtiť sa za niečim veriť Pánovi, že mi dá to najlepšie, čo práve ja potrebujem.
Preto som sa nesmierne potešila,keď po Druhom Vatikánskom koncile v novej verzii litánií ku všetkým svätým vidím aj s v ä t ý A b r a h á m ,oroduj za nás. Nebol bez chýb. Popálil si prsty aj on, keď bol nedočkavý
s tým potomstvom a splodil so slúžkou Izmaela.....to bola prirodzená cesta.
Božia cesta- darované potomstvo cez Izáka, potvrdené tvrdou skúškou ochoty obetovať ho vtedy, keď mal z neho najväčšiu radosť. To bola Božia cesta a korunovaná radosťou, ktorá trvá dodnes.

Otázka: Pridala som komentáre i blogy, ale to je tam deň a potom sa to do nenávratna stratí.Čo s tým? Máš bližšie k adminom, opýtaj sa ich na to, ale nie v mojom mene. So mnou nekmunikujú.

Nerozumiem, milá Mária....
Najprv prosíš písať, tešia Ťa komentáre k žalmom a Starému zákonu, a potom
napíšeš, že .....sem len krátko, slovo, dve....Som z toho braček jelenček!

tu je "rýchlokontakt" so Slovom - jedna dve vety... na blogu článočky t.j. viac textu:o) našla som až teraz toto tu:o)

A čo je to ten "rýchlokontakt?" Ako si to predstavuješ? Lebo ja napíšem do tejto rubriky alebo blog, alebo nič.

Slovo Pánovo trvá naveky. A to je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo (1 Pt 1, 25)

Vraj som tu dobre schovaná a inde nezavadziam....))))))))))))))))))))))

Svetlo svieti v tme... Ján1, 5;

Čo hovorí toto Slovo? Svetlo premáha tmu vo všetkých jej podobách. Tma ho nemôže prijať. Ak hľadíme na Boha, nemôžeme súčasne hľadieť na "vlny" rozbúreného mora, iba tak nestratíme vieru... Ak hľadíme na Neho, nemôžeme súčasne hľadieť do hĺbky nejakého zlého koreňa, ktorý by sa chcel tlačiť do mysle, lebo by nás premohol svojou tmou a dal by nám zármutok do mysle a do srdca... Nehľadíme na "problémy" ale na Krista... Nemôžeme hľadieť súčasne na tvár Boha, na Slovo, a na niečo zlé, negatívne, ani s úmyslom, aby tak vzišlo dobré... Nie je to zlučiteľné. Už by tam nebol duch Boží... Kde je Duch boží, tam je svetlo, nádej, radosť, opora a pomoc v súženiach... a prísľub víťazstva nad slabosťami a pokušením k hriechu. Boh a jeho Duch v nás buduje a upevňuje ducha človeka, ktorý by bez Boha podľahol malomyseľnosti a strachu.
Svetlo vylučuje, premáha tmu v každej chvíli a svieti... Nech Boh svieti Slovom a pôsobí svojim Duchom v našej mysli a v našom srdci.
Ak hľadím na "jeho tvár", úplne ma preniká svojou žiarou... jeho láska a jeho svetlo preniknú myseľ a srdce... Je to mimoriadny zážitok. Nie je natrvalo, lebo ešte nie sme v nebi... stojí však za to, túžiť a ísť za Ním, po jeho Slovo, tak môžeme "zažiť" podobné "zážitky". nie len to. On tíši bolesť, zaceľuje rany, uzdravuje každú chorobu, dvíha z temnôt, ktoré sa chcú šíriť...Boh, plnosť všetkého je bohato prítomný v Slove. Tak môžem mať hocikedy jeho povzbudenie, útechu, odvahu.... Len vziať Písmo a čítať, alebo počúvať mp3, CD-čko Slova. Skúste a presvedčte sa... čo to urobí s vašim srdcom.
Kde je On, tam nie je hriech ... 1Ján 3, 6; je treba zosťať s Ním a byť v ňom... Zostať s jeho Slovom, byť s Ním jedno telo a jeden duch, byť s jeho Duchom... Filipanom píše: "Pevne stojte v jednom duchu a svorne bojujte za vieru evanjelia" Fil1, 27; (v jednom duchu s Bohom aj medzi sebou navzájom) a na mnohých iných miestach Evanjelia. Naopak, píše o "zastrašovaní" protivníkom Fil1, 28; čiže my nezastrašujeme ako protivník, naše "napomínanie" je láska a láska zakrýva mnohé... Láska je mocná a premáha aj bez neustáleho napomínania každé zlo, každú tmu... Boh je láska, jeho myšlienky sú vysoko nad "našimi myšlienkami" a jeho Slovo je plnosť života.

"Schovaná" dobrý pojem - nezobrazuje to tieto príspevky... čiže sem môžeme písať a neotrávime MK mal byť vtip