Po modloslužbe, zlatom teľati a pokání za to ostáva Pán zasa verný a milostivý. Izrael dostáva nový dar- svätostánok. Metrová truhlička , prenosná, s doskami Zákona a na mieste, kde je, svätostánok, ktorý sa neskôr po generáciách premení na chrám....

Archa, to je "podnož Jeho nôh".Na   púšti je stánok  skoromný, aby sa mohol skladať a archa nosiť. Zľutovnica sa nazývala jej prikrývka a jediná ozdoba boli dvaja cherubíni, ktorí iba metrovú schránku na vrchnáku zakrývali. Ked bolo podľa Pánových príkazov Mojžišom všetko zhotovené, Pán sa zjavil v podobe oblaku, ktorý zahalil svätostánok . Ani Mojžiš ta nesmel vojsť. Neskôr boli ustanovení kňazi, ktorí mali Pánov kult na starosti. Ale oblak vo dne a v noci ohnivý stĺp boli zankom Pánovej prítomnosti. Keď sa oblak zdvihol, bolo to znamenie, že ľud má pokračovať v putovaní, ak ostál stáť, ostali na mieste aj oni.

Žalmista v dalšej liturgickej časti dnešného dňa spieva:

"Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov!

Túži a zmiera moja duša

po nádvoriach Pánových.

Moje srdce i moje telo

vznášajú sa k bohu živému". Ž 83

Tieto slová nám dávajú podnet k spytovaniu svedomia:

Aký je môj vzťah k svätostánku, ktorý je stredobodom katolíckej liturgie, lebo v ňom už prebýva živý Pán pod spôsobom chleba a vína. Je to pilier mojej viery.Ten drží všetko ostatné v mojej viere. Vznáša sa aj moje srdce k živému Bohu vo svätostánku? Viem si urobiť aj mimo sv. omše čas na  adoráciu, kde môjho Pána zvelebujem a celkom osobne mu vyznávam lásku?

Spojím sa v duchu so svojimi bratmi Izraelského národa, ktorým bol svätostánok a živý Pán v ňom ukazovateľom na ceste, kam má kráčať.

Nech je aj moje čo najčastejšie spájanie sa s Eucharistiou , či vo svätom prijímaní alebo ako adorácie ukazovateľom cesty do mojej zasľúbenej zeme- večného prebývania s Ním v nebeskom kráľovstve.

Obrázok: súkromný archív