„ Skade mám to šťastie, že matka môjho Pána prišla ku mne?...
I šla si, Panna, zaniesť radosť iným aj,
sebecky si ju v domci uzavretom neskryla,
za oknom zastretú, za zatiahnutým závesom.
Patrila svetu tvoja radosť, svetu si ju zaniesla!
I šla si, Panna, obťažkaná sladkým bremenom
po lúkach zakvitnutých, kvety sa ti klaňali
a sprevádzal ťa vtáčí spev...
Potom si zaklopala na dvere a zaspieval tvoj hlas:
Som tu, návšteva večná prišla k vám,
Otvorte dvere, radosť prinášam!
Už, duša, dvere otváraj, zahasprované oddávna,
otváraj dokorán, vyvetrať zatuchnutý vzduch,
vybehni duša, pred svoj prah a ruky zopní
a volaj v zmätku našich krušných dní:
Prišiel si! Prišla si! Ste tu!
A spievaj, duša moja, spievaj lásky spev:
Prišiel si! Prišla si! Ste tu!
Magnifikát! Magnifikát!
Oh, stále, Panna, stále takto prichádzaš,
vítaná jasným dňom, so sladkým bremenom!
Hľa, čakáme ťa, príď už! Ideš už?
Do našej noci prines svitu jas,
do našej prázdnoty svoj milostivý dar§
Oh, čakáme ťa, Panna! Príď už! Príď
a prines radosť, ktorá chýba nám!
autor: O. M. Lucký