Boží ľud je účastný aj na prorockom úrade Kristovom, keď svojím nábožným životom a láskou vydáva o ňom živé svedectvo. Duch Svätý spôsobuje, že vospolosť veriacich na celom svete nemôže sa mýliť vo veciach viery. Duch Svätý vždy obdarúva Boží ľud aj mimoriadnymi darmi, charizmami, na dobro Cirkvi.

Všetci ľudia sú pozvaní do Božieho ľudu. Rôzne národy majú rozličné schopnosti a zvyklosti. Tých sa Cirkev ujíma. Takisto uznáva aj rôzne tradície jednotlivých cirkví.

Koncil skúma, aký vzťah majú k Cirkvi ľudia.

Podľa učenia koncilu katolícki veriaci sú do Cirkvi vtelení (incorporati),

nekatolícki kresťania sú s ňou spojení (coniuncti)

a nepokrstení sú k nej určení (ordinati).

V plnej miere patria ku spoločnosti Cirkvi tí, ktorí prijímajú celý jej poriadok (disciplínu) a vyznaním viery, sviatosťami a uznaním cirkevnej autority ako aj zväzkami pospolitosti sa s ňou zjednocujú. Katechumenov viaže ku Cirkvi ich vyslovená žiadosť dať sa pokrstiť.

Hoci nekatolíckym kresťanom ešte chýba čosi buďto z viery, alebo z dokonalého podriadenia sa Petrovmu nástupcovi, predsa sa u nich nachádzajú také hodnoty, ktoré ich spájajú s Cirkvou katolíckou, všeobecnou. Tak krst, Písmo sväté ako pravidlo života, viera v Otca i Syna, poniektoré zo siedmych sviatostí, ba u niektorých aj Najsvätejšia Eucharistia a úcta Matky Božej. Duch Svätý aj v nich pôsobí svojou posväcujúcou milosťou a niektorých natoľko posilňuje, že sú hotoví za vieru vyliať aj svoju krv a vzbudzuje v nich činnú túžbu prináležať ku stádu, ktoré chcel Kristus, a to k takému, aké ho chcel, t.j. pod vedením jedného hlavného pastiera.

Stupne príslušenstva k Cirkvi závisia od rozličných zväzkov - viditeľných, i neviditeľných - ktoré začleňujú ľudí do tajomného života Božieho ľudu. Tak tí, čo ešte neprijali krst, sú len určení, zameraní k účasti na spoločenstve ľudu Božieho. Do istej miery sú v stave vzdialenej prípravy. Milosť božia môže všade zapôsobiť. Navyše je nielen krst vodou, lež aj túžbou a krvou. Aj tak môže byť splnená podmienka začlenenia do Cirkvi - aspoň vo chvíľke smrti.

Všetci tí môžu dosiahnuť večnú spásu, ktorí nie vlastnou vinou nepoznajú Kristovo evanjelium a Cirkev, avšak úprimným srdcom hľadajú Boha a pod vplyvom milosti usilujú sa naplniť jeho vôľu, ktorú poznali v hlasoch svedomia. Prozreteľnosť ani tým neodoprie pomoc, potrebnú ku spáse, ktorí sa bez vlastnej viny nedostali k výslovnému poznaniu Boha, ale pomocou milosti Božej sa usilujú nájsť správnu cestu. Lebo pravdu a dobro, čo je v nich, Cirkev pokladá za prípravu na evanjelium a za dar Boží.

(Malý teologický lexikon)

obrázok: Google