Vianoce sú takpovediac „za dverami“. Všade samý zhon, stres a ešte raz stres. V predajni sú nákupuchtiví ľudia, samé rady, čakanie...rady, a čakanie...

Všímnem si jeden pár, ktorý sa vyníma od ostatných. Možno preto, že jeden z nich je človek veľmi blízky môjmu srdcu a druhý je muž, ktorý nechodí vôbec do obchodu, lebo jeho rodina má veľmi hlboko do peňaženky a o tie ich veľmi skromné nákupy sa stará jeho žienka. Nie sú v nijakom príbuzenskom vzťahu.

O čo ide, som pochopila až vtedy, keď prišli ku kase a ja som začala blokovať ich nákup. Jeden si dával do tašky všetky potrebné suroviny na štedrovečernú večeru, a druhý vytiahol peňaženku a nákup zaplatil.

Vedela som a všetko pochopila...

Neskoro poobede som blokovala maličký nákup manželky toho mužíčka, ktorý má početnú rodinku, a žijú skromný, veľmi skromný život...

Podala mi čokoládu, ktorú práve zaplatila, podala mi ruku a blahoželala k zajtrajším meninám. Zdráhala som sa, lebo viem, čo tá čokoláda musela stáť túto rodinku odriekania. Ale na veľké presviedčanie, že by som ju urazila, ponúknutú čokoládu som prijala. Vyhŕkli mi slzy, že táto skromná žienka si spomenula na mňa a na to, že mám zajtra, v deň, ktorý sa celý svet pripravuje na Narodenie Pána, meniny...

Naklonila sa tíško ku mne a pýtala sa, či ten pán, ktorý im pomohol, je z mojej rodiny a na konkrétne príbuzenstvo. Pritakala som. Zas vyhŕkli slzy jej a hovorí, že sa ho pýtala na meno, ale že nechcel povedať, a že si ho musela veľmi pracne zisťovať, kto to je a čo je...

„Vieš, to nie je dôležité“, hovorím jej – „u Pána sme si všetci rovní  - sme bratmi a sestrami“.

Objala ma, ako najtuhše vedela, a ja som mohla spoznať, že pod bundou sa skrýva veľmi, ale veľmi útle žieňa, ktoré by aj vietor uchytil, ak by zadul silnejšie...

„Budem sa za vás modliť“, hovorí – „ja sa vôbec nemodlím, ale sa začnem. Za vás a vašu rodinu, ktorá mi tak veľmi pomáha“.

„Pán Boh zaplať!“, hovorím jej. Oči sa mi lesknú dojatím nad toľkou láskou a vďačnosťou.

Pane, ak sme pre teba získali ďalšiu dušičku, moje srdce sa nesmierne raduje. Veď o tom je celý náš život:

Do neba nemáme chcieť prísť každý sám, ale spoločne s našimi bratmi a sestrami.

Ježiš, náš Pán, dotkni sa hlboko sŕdc týchto svojich najmenších, lebo im patrí nebo.