Belanský asistentský spolok

 

Spolok asistentov patrí k najstarším spoločenstvám vo farnosti. Jeho história siaha až do roku 1506 keď jeho členmi boli väčšinou obyvatelia nemeckej národnosti. V roku 1845 bol prvý krát obnovený. V roku 1945 po odchode spišských Nemcov z mesta, preberá inventár nemeckého spolku rímskokatolícky asistentský spolok, ktorý mal na začiatku 14 členov.

Ako jediný doklad o založení spolku sa zachoval erb asistentov, ktorý je z medeného plechu v tvare srdca s vytepaným krížom a písmenami. Vzadu je vložka na listinu, ktorou sa zvolávali asistenti. Tento spolok bol založený so schválením cirkevných vrchností na vykonávanie služby pri Božom hrobe, pri procesiách a iných cirkevných slávnostiach za účelom ochrany kňaza a eucharistie, často totiž dochádzalo k výtržnostiam a posmechu.

Z povojnového obdobia sa nezachoval žiaden spis, ale podľa ústneho podanie starých členov bol spolok pomenovaný ako „ochrancovia náboženských obrazov". Boli vyzbrojení puškami a pri procesii Božieho Tela, pri každom oltári vypálili salvu. Po I. svetovej vojne boli pušky asistentov zlikvidované a nahradené šabľami, ktoré sa dodnes zachovali. Namiesto salvy sa pri procesiách používa bubon, ktorý tiež už slúži takmer jedno storočie.

Členom asistentského spolku sa mohli stať len remeselníci a vzdelaní muži, pritom poriadni katolíci. Veliteľom sa stával vždy najstarší asistent po smrti starého veliteľa. Pri slávnostiach a pohreboch asistenti používali tiež zástavu, ktorá sa zachovala do dnešných čias. V roku 1976 však bola ušitá nová, tú posvätil 15. januára 1978 pri príležitosti 700-ročného jubilea posviacky kostola vtedajší pán kaplán Štefan Janík.

Uniforma asistentského spolku prešla tiež niekoľkými zmenami. Tá pôvodná bola tmavomodrá s odznakmi, vzor mala ako rakúsko-uhorská armáda. Čiapka bola okrúhla so šiltom. K uniforme patrili i rukavice a pierka na čiapke. Čierne sa používali k Božiemu hrobu, biele na Vzkriesenie a slávnosť Božieho Tela. Neskôr, za pôsobenia pána farára Gonsorčíka, sa uniformy obnovili, staré čiapky nahradili lodičky s lemovaním. V roku 1975 na Veľkú noc sa asistenti predstavili v službe v úplne nových uniformách Tie slúžili až do roku 2002, keď sa asistenti rozhodli, že opotrebované uniformy nahradia novými. Spoločnými silami, za pomoci ostatných veriacich zabezpečili finančnú čiastku na ušitie nových uniforiem. V nich od Veľkej noci 2003 prispievajú k dôstojnému sláveniu cirkevných slávností.

Spolok asistentov má i vlastnú pečiatku. Pôvodná je z roku 1845 s nemeckým názvom „Belaer assisten Brűderschaft". V roku 2004 bola obnovená pečiatka, preložená do slovenského jazyka s názvom „Belanský asistentský spolok". Pôvodný erb sa zanechal.

Zbor asistentov sa stále dopĺňa mladými mužmi, ktorí sú ochotní takto slúžiť. Asistenti sa zúčastňujú cirkevných slávností - pri Božom hrobe, procesia Božieho Tela, krížová cesta mestom, sviečková procesia Via Lucis, pri slávnosti prvého svätého prijímania, birmovky, ale i pri pohrebných obradov svojich členov, rodinných príslušníkov, kňazov, či rehoľníkov. V roku 2003 sa asistenti zúčastnili na pohrebe vdp. farára Štefana Horvátha v Nitre, ktorý pôsobil v našej farnosti 15 rokov. 1. mája 2005 sa v Kežmarku zúčastnili Eucharistickej slávnosti v Kežmarku. Na pozvanie kežmarského pána dekana spolu s členmi kežmarského a ľubického asistentského spolku prispeli k dôstojnému priebehu slávnosti.

Členovia asistentského spolku však rozvíjajú i vzájomné vzťahy, upevňujú priateľstvá Svoju činnosť hodnotia na výročnej schôdzi, každý rok sa stretávajú pri spoločnom guláši v prírode so svojimi rodinami, oslavujú životné jubileá svojich členov. Tradíciou sa stáva i asistentský ples, na ktorom sa svorne zabávajú až do rána. Náplňou ich činnosti však nie je len zábava, ale i práca. Asistenti pomáhajú i pri stavebných úpravách farskej budovy, či pastoračného centra, v kostole i na brigáde na farskom dvore, v minulosti sa zúčastnili i brigád v Spišskej Kapitule pri stavebných prácach v kňazskom seminári.

V súčasnosti má belanský asistentský zbor 28 členov, ktorí sa aktívne podieľajú na živote farnosti. Súčasný veliteľ je Miro Lešundák.  Prispievajú k dôstojnému a pokojnému priebehu slávností, vydávajú svedectvo svojim životom, navzájom pomáhajú sebe i tým, ktorí to potrebujú. Podobne ako ostatné spoločenstvá, i oni sú otvorení na prijatie nových členov.