Slovensko je jednou (možno z posledných) krajín, kde sa ešte žije ako tak zbožne, zvlášť na miestach, kde sú ľudia zvyknutí na jednoduchosť, skromnosť, neraz aj chudobu. Práve v takýchto podmienkach sa najviac prejavuje a realizuje pravá viera. Na miestach, kde moderné hračky a rôzne krátkodobé pôžitky ešte nenahrádili spoločne strávené chvíľe, obyčajné a jednoduché veci, ktoré už moderný človek nevníma. Sú to obyčajné rozhovory s obyčajnými ľuďmi, práca pri dome, či na dvore, čas strávený s deťmi, či pri sporáku, modlitba, kostol. Väčšina z týchto ľudí nepoužíva internet a ani po tom netúži. Netúžia totiž po obdive, uznaní ani sláve, stačí im málo. Žijú pre svojich blízkych, pre svoje okolie a to im stačí. VERÍM, že táto (oproti iným krajinám sveta) poziívna a priaznivá situácia v našej krajine je výsledkom VIERY a VYTRVALOSTI obyčajných ľudí, ktorí sa modlili, dodržiavali (snažili sa) Božie prikázania. Ostali ľuďmi v týchto časoch. Mysleli aj na iných, či už šitím rúšok, roznášaním obedov, nákupov, ale aj milým slovom, či trpezlivosťou počas toho, kedy sa nemohli navštevovať. Je to podľa mňa MILOSŤ, ktorú Boh preukázal tomuto národu. Myslím, že slová Pápeža Jána Pavla II, nášho miláčika, ktorý navždy ostane v našich srdciach: "že Slovensko bude mať veľkú úlohu v Európy" boli do istej miery prorocké a veľmi sa hodia na aktuálnu situáciu. Táto krajina je navyše zasvätená našej predrahej matke Panne Márii, ktorá zaiste chránila a chráni tento národ skrz modlitby a život Vás všetkým.

 

"A môj ľud, ktorý sa volá mojim menom, sa sklonía bude sa modliť, bude hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest, ja vypočujem z neba, odpustím ich vinu a ich zem uzdravím" (2.Kroník 7,14)