„Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta." (Jn6, 51)
Kapitalizmus. Čo nám priniesol? Vytúžený raj? Slobodu. Očakávania?...
Žijeme v dobe, kedy sme presýtení konzumom. Z regálov obchodných reťazcov sa na nás usmievajú samé dobroty. Od výmyslu sveta. Len treba siahnuť a vložiť do košíka. Chute máme vycibrené tak, ako nikdy predtým. S úžasom vkladáme do úst také pôžitkárske veci, aké by nám ani vo sne nenapadli skombinovať a čuduj sa svete! Ono to chutí!
Spotrebná výroba chrlí tovary na želanie. Výrobcovia sa predbiehajú jeden pred druhým, čo ešte také vymyslieť, len aby sme prví ohúrili tento konzumný svet! Nebojte sa, ešte nie je ani zďaleka všetko vymyslené...Ešte budeme mať príležitosť žasnúť nad výdobytkami blahobytu...
Otvorené hranice nám umožňujú obchodovať takmer s celým svetom. Už nám nestačí to, čo sa vyprodukuje doma, treba doviezť ešte niečo ohurujúcejšie, s krajším obalom, s inou vôňou, dizajnérskym nápadom, prefíkanou chuťou...Manažéri výrobných procesov majú čo robiť, aby vymysleli ešte dokonalejší konzumný nápad, aby tak urobili ľudí závislými na svojich produktoch... Pomáhajú si reklamami, ktoré ako otrepané frázy nám pília uši na každom kroku. A že pomáhajú, si buďte istí...Vidíme to v každodennom živote...Najmä deti nerozumejú anglickým slovám, ale chcú to, lebo v telke bola na to taká pekná pesnička – a im sa tak ľahko dostane pod kožu...
Už nám nestačí obyčajný chlieb – náš každodenný. Musí byť tmavý, alebo zemiakový, alebo plný najrôznejších zŕn, obohatený vlákninou, a ani nie dovezený dnes ráno, ale popoludní, priamo čerstvý z pece...
Mäsové výrobky? Už sa nekupujú podľa toho, čo by sme si priali – šunková saláma už nie je iba tým delikátnym kúskom na zahnanie hladu, ale musí to byť nárez, delikatesa, závin, tehla, musí to byť na pohľad pekné, nesmie obsahovať lepok, saláma, z ktorej sa ide krájať, nesmie mať koniec, nooo, začiatok mať môže...Raz dávno som mala kolegyňu, ktorá povedala jednu múdru vetu: „Keď zákazník nechce koniec salámy, napíšem na Medzinárodný súdny dvor do Haagu, aby vymysleli salámu bez konca, ktorá sa bude ťahať z republiky do republiky a všade si z nej budú môcť ľudia ukrajovať koľko chcú...“ Smiešne? Ani najmenej!
Mliečne výrobky? Obyčajné, nízkotučné, polotučné, tučné, pro – bio...všetky s dlhými záručnými lehotami...Veď viete si predstaviť ten zdĺhavý proces, kedy sa Váš tovar dostane na Váš stôl od výrobcu až po spotrebiteľa? A to ešte nespomínam medzinárodnú dopravu...
Svet je doslova zavalený nepotrebným množstvom i sortimentov výrobkov, ktoré majú ukojiť náš hlad i smäd. Keď vstúpim do našich moderných „chrámov luxusu a brucha“, ako ja nazývam veľké obchodné reťazce, a porozhliadam sa po nich, je mi jasné, že tie tony potravín, ale i oblečení, sa nikdy nemôžu minúť bez toho, aby im nedošla záručná lehota, alebo sezóna, a neboli zlacnené. Všade na nás zívajú ceduľky: AKCIA, Zľava z nákupu, Sezónny výpredaj. Aký môže byť výnos z takéhoto predaja, výpredaja? Dáva Vám toto všetko zmysel?
Vládne nám konzumizmus, ale spotreba je ďaleko za realitou všetkých výrobných liniek a manažérov. Trh je preplnený, presýtený, stagnuje. Ľudia sú rozmaznaní NAJLEPŠÍM, NAJDOKONALEJŠÍM, NAJPERFEKTNEJŠÍM tovarom...Už nás neupútavajú ani zľavy na potravinách, ktoré nás upozorňujú na dopredaj výrobkov i s polovičnou zľavou. Hľadáme za tým čerstvosť – či skôr pokazenosť výrobku a ohŕňame nos nad tým, čo by nám mohlo pomôcť ušetriť ťažko zarobené eurá. Čo na tom, že sú to kvalitné produkty, ktoré nevedia, že sa majú už zajtra pokaziť? Veď ZL na obale je len číslo...Prečo si nepomôžeme, keď sa dá? Pohŕdame Božími darmi. A konzumný svet stále chrlí svoje produkty, obchodné reťazce sa predbiehajú v dopyte po ňom, zákazníkov rozmaznávajú najrozmanitejšími dobrotami a prostriedkami ...a robia nás závislými na ich spotrebe.
Kde sa v tomto blahobyte dajú počuť slová najvyššieho apoštola Sv. Otca Františka, ktorý nás varuje pred plytvaním?
Kde v tomto kolotoči konzumu budeme počuť Ježišove slová: Nielen z chleba žije človek (Porov. Lk4,4)?
Striedmosť je to, čo nám chýba. Aby sme sa dokázali stíšiť k Bohu.
Aby sme dokázali túžiť po Chlebe života. Aby sme sa Ním sýtili tak, ako sa sýtime pozemským chlebom.
Vyhľadávajme Ježiša Krista, skutočne prítomného v Najsvätejšej Eucharistii. Sýťme sa Ním a nebudeme nikdy lační.
„Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta." (Jn6, 51)
Nie túžba po sýtosti hmotných dobier, ale jedine Ježišom v našich srdciach sa skvalitní náš život. Zrazu nebudeme túžiť ísť v nedeľu na nákup. Postačí nám aj to málo, čo budeme mať v zásobe. A uvidíte, že nezahynieme. Lebo budeme mať v srdci Toho, ktorý je Cesta, Pravda i Život.
Ježišu, ty pravý Chlieb Života, zmiluj sa nad nami a odpusť nám, že po tebe netúžime celým svojím srdcom, celým svojím duchom i celou svojou bytosťou.
Ježišu, daj, aby sme stále počúvali tvoje slová: "Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. (Jn6, 53)
obrázok: Google