Dejiny dokazujú, že nástupcami sv. Petra apoštola boli rímski biskupi na jeho stolci. To sa vždy všeobecne uznávalo a nijaký iný biskup si nenárokoval toto nástupníctvo. Také uznanie však predpokladá, že sv. Peter apoštol bol rímskym biskupom, prvým pápežom a že zomrel za Krista.

Skutky apoštolské hovoria, že "Peter sa pobral na iné miesto". Niektorí si myslia, že do Ríma, a že to bolo azda v r. 42.
Sv. Peter sám potvrdzuje, že bol v Ríme: "Pozdravuje vás  (cirkev) v Babylone, spolu (s vami) vyvolená a syn môj Marek" (1Pt5,13). Starý Babylon v Mezopotámii vtedy už dávno ležal v rumoch. Kresťania však pre veľkosť a skazenosť mesta nazývali Rím "Babylonom". Marek evanjelista, ako duchovný syn sv. Petra, zachycoval kázanie apoštola Petra pre svoje druhé evanjelium, keď sprevádzal apoštola na jeho cestách.

Aj najstaršia tradícia dokazuje, že Peter žil, pôsobil v Ríme a tam aj zomrel.
Tretí nástupca sv. Petra na biskupskom stolci rímskom sv. Klement, pápež (+ ku koncu 1. stor.), sv. Ignác, biskup antiochijský (+ v r. 107), sv. Irenej, biskup lyonský (+ r.202), cirkevný spisovateľ Tertulián (+ okolo r. 220), sv- Cyprián, biskup v Kartágu (+ r.258) a mnohí iní hovoria o Petrovom rímskom pobyte a o jeho učeníckej smrti  ako o všeobecne známej skutočnosti.
Hoci Peter - ako aj ostatní apoštoli - odchádzal na kratší čas aj do iných krajov, napr. okolo r. 50 bol v Jeruzaleme na apoštolskom koncile, predsa sa vždy vrátil zo svojich misijných ciest do Ríma, tak bol rímsky biskupský stolec aj titul ním obsadený.

Adolf Harnack, známy protestanský teológ a historik, vyhlásil, že hoci Petrov rímsky pobyt dávnejšie protestanti popierali, teraz ho musí uznať každý, kto nechce zatvárať oči pred pravdou.
Aj iný protestanský historik, Lietzmann, uznáva a dokazuje rímsky pobyt sv. Petra a Pavla (v knihe "Petrus und Paulus in Rom",1915).
Sv. Otec Pius XII. na Vianoce r. 1950 , po dlhotrvajúcich vykopávkach pod veľchrámom sv. Petra v Ríme vyhlásil, že hrob Kniežaťa apoštolov sa s istotou našiel, a to pod hlavným tzv. pápežským oltárom.

Rímskeho biskupa, pápeža, vždy uznávali za viditeľnú hlavu Cirkvi. Dokazuje to mimoriadna úcta voči rímskej Cirkvi a jej hlave, pápežovi. Sv. Ignác antiochijský, mučeník, nazýva rímsku cirkev "predsedkyňou lásky". On však vo svojich listoch pod slovom "láska" (agapé) rozumel celú všeobecnú Cirkev. Sv. Irenej, biskup lyonský, veľmi dobre poznal vtedajšiu Cirkev - píše v knihe "Proti bludárom", že "pre jej vynikajúce prvenstvo sa majú s ňou všetky cirkvi zhodovať".
Tertulián po svojom odpadnutí ku sekte Montanistov nazýva rímskeho biskupa "biskupom biskupov". Ba aj samí rímski cisári hneď, len čo prestalo prenasledovanie, ctia si rímskeho biskupa ako hlavu všeobecnej Cirkvi. Cisár Justinián (527 - 565) uznáva v svojom Zákonníku rímskeho biskupa "za hlavu všetkých cirkví" (Cod. Just.I.. 7,8).

(Malý teologický lexikon)

obrázok: Google