POSOLSTVO PANNY MÁRIE, KRÁĽOVNEJ POKOJA 2. júl 2013
„Drahé deti, materinskou láskou vás prosím, darujte mi svoje srdcia, aby som ich mohla odovzdať svojmu Synovi a oslobodiť vás. Oslobodiť vás od všetkého zlého, čo vás stále viac zotročuje a vzďaľuje od jediného Dobra – môjho Syna; všetkého, čo vás vedie nesprávnou cestou a oberá vás o pokoj. Ja vás chcem viesť k slobode prisľúbenia môjho Syna, lebo chcem, aby sa tu v plnosti uskutočnila Božia vôľa. Aby sa skrze zmierenie s nebeským Otcom, pôst a modlitbu rodili apoštoli Božej lásky, apoštoli, ktorí budú slobodne a s láskou šíriť Božiu lásku všetkým mojím deťom, apoštoli, ktorí budú šíriť dôvernú lásku k nebeskému Otcovi a otvárať dvere raja. Drahé deti, preukazujte svojim pastierom radosť lásky a podpory tak, ako aj môj Syn žiadal od nich, aby preukazovali vám. Ďakujem vám.“
Nikdy som nevidela väčšiu Sviatosť Oltárnu, ako tuná, v Medžugorí.
Je to ale samozrejmé, pretože kňaz tunajšej farnosti veľmi dobre vie, že ju chce vidieť každý z nás, i ten z najodľahlejšieho miesta tohto veľkého amfiteátra.
Všetci zaujmeme miesto na kolenách a prežívame svätosť okamihu...
Vôkol tma a pred nami vo veľkom jase živý Boh.
Len Boh a ja.
Ja a Boh.
Slzy mi tečú po tvári.
Moje srdce Ho chváli a velebí.
Ďakujem Mu za všetko. Za život svoj i život všetkých svojich blížnych.
Za všetky dary a milosti, ktoré sme z jeho plnosti prijali.
Uši pohládzajú tie husličky, čo už cez svätú omšu vylúdili tie najjemnejšie melódie z najjemnejších.
- Pane, takto bude v nebi?
V duchu vidím anjelov, ktorí sa tiež klaňajú spolu s nami Vykupiteľovi a Spasiteľovi sveta. Zdá sa mi, že vidím celý zástup zboru anjelov a archanjelov, i svätých...
Z myšlienok ma vytrhne tichý hlas kňaza, ktorý vedie adoráciu pred Najsvätejšou Sviatosťou svojím slovom a mocou, ktorú mu dal sám Boh, keď prijal Jeho pozvanie stať sa pastierom Jeho ľudu.
Tie slová, ktoré vychádzali z jeho úst, tak mocne oslovovali moje uši, moje srdce, moju vôľu, že som si myslela, že ich hovorí iba pre mňa a za mňa. Zmocňovali sa ma ako prúd dažďa, ktorý padá na vyschnutú zem. Cítila som, že jeho slovami chválim a velebím Boha Všemohúceho oveľa jasnejšie, nežnejšie, vnímavejšie, intenzívnejšie.
Môj tichý hlas sa z môjho vnútra prediera na pery a tie šepkajú moju lásku k Ježišovi Kristovi, skutočne prítomnému v Oltárnej Sviatosti svojím Telom, Krvou, Božstvom, mocou, slávou a velebou.
Ježiš ma objíma svojou láskou.
Niet slov.
Ticho preruší tento svätý kňaz a začína Bohu odovzdávať naše rodiny, i našich manželov a manželky...
Hovorí nám, aby sme teraz Bohu odovzdali naše ranené vzťahy, kedy sme si navzájom jeden druhému ublížili. Prednáša modlitbu odpustenia a uzdravenia našich manželstiev.
Počujem, ako hovorí:
- Pane Ježišu, odovzdávam ti svojho manžela, manželku a prosím ťa, aby si vstúpil do nášho raneného manželstva a uzdravil si ho. Lebo viem, že si môj život spojil s tým NAJLEPŠÍM človekom na svete. Lebo iba on, práve on je ten, ktorého si vyvolil pre mňa a zviazal si môj život s jeho životom. On je pre mňa ten najlepší a najúžasnejší človek na svete a ja ti za neho ďakujem!
Odpúšťam mu v tvojom mene, drahý Ježiš.
Je to taká silná modlitba, že verím, že i rozdelené a rozdvojené srdcia sa pohnú a spoja v jedno!
Po modlitbe uzdravovania našich vzťahov, začína modlitba uzdravovania tela.
Aj tu sú kňazove slová veľmi silné a verím v moc pôsobenia Ježiša Krista, ktorý uzdravuje v tejto posvätnej chvíli choré miesta v našom tele. Hlavu, ruky, nohy, chrbticu, obehový systém...
- Príď, Pane a osláv sa!
- Nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a ozdravie moja duša i telo...
Odovzdávam Bohu všetky svoje pády, biedy, hriechy a poklesky a prosím o Jeho nekonečné milosrdenstvo...
Moja duša vie, že tu zažíva niečo výnimočné, slovami neopísateľné...
Zažíva nebo na zemi.
obrázky. Google