Tento rok som sa zúčastnila Deviatnika: Kto dá prístrešie Svätej Rodine?

Iste ho mnohí a mnohí poznáte, deväť rodín sa spojí v predvianočnom adventnom čase, čiže deväť večerov pred Vianocami, a putujú s obrazom Svätej Rodiny z domu do domu, aby prosili o prístrešok pre Pannu Máriu, ktorá nemá kde porodiť Dieťa - Ježiša.

Toto posolstvo je mocné, lebo nám sprítomňuje tvrdosť ľudských sŕdc v tom čase, kedy bol ľuďmi starodávnymi očakávaný Spasiteľ a Vykupiteľ sveta, ale paradoxne, nikde nebolo pre Jeho narodenie pripravené miesto. Naozaj, nik neprijal Svätú Pannu Máriu, aby bola v tepľúčku, keď má porodiť Dieťa a to nie hocijaké dieťa, ale Spasiteľa sveta.
Cieľom tejto pobožnosti teda je, dať duchovnú vynáhradu za odmietnutie a urážky Svätej Rodiny, ktoré sa jej dostali a dostávajú,
osobitne preukázať lásku a úctu Panne Márii ako Ježišovej Matke - Prostrednici všetkých milostí, a
pripraviť sa na dôstojné slávenie Vianoc - osobitne vyprosiť si milosť pre duchovný zrod Ježiša, jeho lásky a pokoja v rodinách.

Táto ľudová pobožnosť začína odmietnutím dvoch chudobných, ktorí prosia o zmilovanie o prístrešok, lebo Matka ide rodiť svoje Dieťa, ale nakoniec osoba domu, zástupca rodiny, prijímajúca obraz do príbytku, hlasno povie:

Svätá Rodina, ja ťa predsa prijmem, Panna Mária i svätý Jozef, vstúpte k nám s Božím požehnaním...

...a ja som tento rok bola jeho súčasťou. Srdce sa mi chveje radosťou...Bola som pri tom, keď sme neodmietli dať prístrešok Svätej Rodine...

Priznajme si, koľkokrát za život, najmä počas Vianoc, sme sa zamysleli nad tým, že keby sa mal narodiť Ježiško dnes, za našej doby, my by sme Preblahoslavenú Pannu Máriu neodmietli, že my by sme ju celkom určite láskavo privítali v našom skromnom príbytku a dali jej i jej Dieťatku nocľah.

Ale...je to skutočne tak? A nemám na mysli už spomínaný Deviatnik...

Skutočne sme duchovne pripravení sláviť Narodenie Ježiša dnes, práve dnes, v tejto dobe, v tomto okamihu nášho života?
Neslávime Vianoce len ako symbol lásky, pokoja, porozumenia a spolupatričnosti, kedy má byť rodina pohromade?
Len ako čas dobrého jedla, vyberaného vkusu pre obdarovanie sa navzájom darčekmi pod jedličkou?
Alebo z tradície navštíviť chrám Boží a byť prítomní aspoň raz do roka pri tom, keď celý svet žije v radostnom slávení Narodenia Krista Pána?

Lebo: Ak sme neprijali Ježiša do svojich sŕdc v Najsvätejšej Eucharistii, neoslavujeme Jeho Narodenie, iba si ho pripomíname, nežijeme svoju vieru, iba hráme divadlo pred sebou, ľuďmi i Bohom, neslávime Vianoce ako Narodenie Ježiška, ale iba ako ilúziu peknej, ale dávnej rozprávky, ktorú dedíme z pokolenia na pokolenie, ale sme jej neuverili, lebo sa nám nestala skutočnosťou, prísľubom večného Života...

Prosím: nebuďme ako Betlehemčania, ktorí zabuchli dvere pred Pánom.

Otvorme svoje srdcia Láske. Dovoľme Ježiškovi, aby vstúpil do komôrky nášho srdca a narodil sa tam...

Ubytujeme Ho ako veľmi vzácneho a očakávaného Hosťa?

Lebo iba vtedy môžeme povedať, že sme uverili, že Ježiš žije, že Ježiš je naše všetko, naša Láska i Spása. Život.

Svätá Panna Mária, poď, vstúp do nášho príbytku a vlož nám svojho Syna do jasieľ nášho srdca, lebo je vrelo očakávaný.

Na koniec prajem Vám i sebe, celej mojej rodinke, aby bolo Narodenie Ježiška jediným dôvodom Vianoc...

Požehnané a milostiplné Narodenie Krista Pána Vám zo srdca želám!